Londýn (TASR) - Agatha Christie a archeológia, alebo Záhada v Mezopotámii - to je názov expozície, ktorá začína hneď na nádvorí britského múzea v Londýne, kde kurátori pristavili lôžkový vagón legendárneho Orient expresu.
Výstava mapuje osud slávnej spisovateľky, ktorá sa po rozvode rozhodne ako 38-ročná od základu zmeniť svoj život. Nastupuje preto do medzikontinentálneho rýchlika, ktorý ju z francúzskeho Calais naprieč Európou dopraví až na exotický Blízky východ. V tomto vlaku sa často schádzala národnostne pestrá spoločnosť a Agatha Christie tu našla námet pre svoju Vraždu v Orient exprese.
Životný príbeh autorky detektívok mal však zápletku skôr romantickú, ako krvavú. Spisovateľka prijíma pozvanie anglických archeológov a na nálezisko pri irackom meste Uru ju sprevádza o 15 rokov mladší Max Mallowan. Po dvoch rokoch sa za tohto "detektíva" skúmajúceho históriu 5000 rokov starej civilizácie, ktorá žila medzi riekami Eufrat a Tigris, Agatha Christie vydáva.
Ešte pred dovŕšením štyridsiatky teda začína odznova a do jej života vstupuje Blízky východ a vykopávky. A to platí aj o jej románoch, a to nielen v prípade Vraždy v Mezopotámii, Schôdzky so smrťou alebo Smrti na Níle, ktoré sa v tomto regióne odohrávajú, výstava upozorňuje na podobnosť medzi metódami archeológie a vyšetrovaním zločinu.
Historik aj detektív totiž pátrajú po čriepkoch minulosti a snažia sa z nich zostaviť logický celok. Keď sa im reťazec udalostí podarí pochopiť, majú šancu spoznať "čistú pravdu", ktorú vždy hľadal aj výstredný Belgičan Hercule Poirot s navoskovanými fúzami.
"Presné dátumy vlády asýrskych kráľov sa už asi nikdy nenaučím, ale osobné príbehy, ktoré archeológia odhaľuje, ma uchvátili," priznáva sa autorka vo svojej autobiografii. Manželov výskum podporovala nielen finančne, ale na archeologických náleziskách bola neoceniteľným pomocníkom aj jej výnimočná pamäť. Pamätala si tvary hlinených úlomkov a nálezy jej do seba úžasne zapadali. Vykopávky starostlivo triedila a tabuľky zo slonoviny, ktoré pred piatimi tisíckami rokov Babylončania nahádzali do studní, čistila vlastným pleťovým krémom.
Naučila sa tiež fotiť keramické nálezy, a nakrúcala aj arabských robotníkov, ktorí na filmovom plátne v londýnskom múzeu ešte aj dnes pri výplate kričia: "bakšiš". Mala so sebou však aj písací stroj, a kým jej manžel sa za dažďa pokúšal na papieri rekonštruovať tvary starovekých náhrdelníkov a hudobných nástrojov, do Agathinho stanu alebo hlinenej chatrče prichádzali múzy s jedovou injekciou alebo dýkou.
V kraji, kde Chamurapiho zákonník káže oko za oko a zub za zub, snovala pani Christie príbehy o vraždách z chamtivosti, pritom ale táto "mama archeologického pluku" každú chvíľu výprave piekla čokoládové torty. Európski pamiatkari chceli pracovať na lokalitách Maxa Mallowana aj preto, že sa tam vždy dobre varilo.
"Bol by z vás dobrý archeológ," povie Poirotovi jedna postava v knihe Schôdzka so smrťou. Touto vetou dáma britského impéria a kráľovná detektívky vzdala hold obom disciplínam, ktoré ju sprevádzali celý život.
