Po včerajšom tréningu s Mojmírom Mihalom.
Slovenský mužský tenis je v Davisovom pohári po dvoch rokoch späť vo svetovej skupine. Výraznú zásluhu na tom má naša jednotka DOMINIK HRBATÝ (26 r.). V barážovom zápase o postup do 16-člennej elity s Nemeckom (3:2) sa zaslúžil o dva body v dvojhrách - najprv zdolal Floriana Mayera 6:3, 6:1, 6:3 a potom po fantastickom výkone bývalú svetovú dvojku Tommyho Haasa 6:3, 6:3, 7:5. Tretí bod pridal v záverečnej dvojhre Karol Kučera. Obecenstvo na ústrednom dvorci v Národnom tenisovom centre sa pri Hrbatého zápasoch dostalo do varu, Dominikova forma akoby rástla so silnejúcim potleskom.
V Davis Cupe ste už zdolali niekoľkých hráčov úzkej svetovej špičky - Brazílčana Kuertena, Rusa Safina, Čiľanov Riosa aj Massúa, Američana Roddicka. Teraz pribudol Haasov skalp. Čím to je, že v tímovej súťaži sa viete tak vyburcovať? Že hráte lepšie ako na turnajoch ATP?
Celý tenis je v hlave. Kto sa ako dokáže uvoľniť pred zápasom a predviesť na kurte to, čo je v ňom. Dnes už všetci tenisti ovládajú údery, majú ich natrénované. Niektorí hráči sú však nervózni, a tým trpí ich výkon. Keď však nastúpi na dvorec psychicky uvoľnený tenista, zavše zahrá správny úder aj so zatvorenými očami. Tenis je individuálny šport, ale ja som asi typ na tímové súťaže. Vždy ma bavilo pozerať sa na hokej, chodím do kabíny medzi hokejistov. Je tam veselo. Z dobrej partie načerpám energiu, potom idem na kurt a loptička ma poslúcha, ako chcem.
Kde ste brali dobrú náladu počas minulého víkendu? Či vám ju priniesol bubeník Július Merkovský z Prešova, ktorého bubon rozpaľoval atmosféru v hľadisku?
Každopádne Ďuso nášmu tímu veľmi pomohol. Patrí k nám. Spoznali sme sa na daviscupových zápasoch v Prešove, vo svojej trattorii pripravoval hráčom skvelé jedlá. Tohto roku po Wimbledone bol mojím hosťom v Bratislave a býval u mňa aj teraz počas zápasu s Nemeckom. V piatok aj v sobotu nám prichystal večeru, výborne sme si pochutili. A hlavne: celý tím bol spolu, mali sme zábavu. Mám dojem, že v Bratislave by sa inak každý rozbehol domov.
Nerušil vašu koncentráciu v zápase jeho hlučný bubon v hľadisku?
Naopak, som naň zvyknutý. V minulosti robil bubeníka pri daviscupových stretnutiach môj brat Juraj, ale odkedy je v tenise medzinárodným rozhodcom, už sa to preňho nehodí. Vlani sme v zápase s Američanmi v Bratislave nemali v hľadisku bubeníka. Chýbal nám. Ďuso teraz naladil hľadisko na správne grády.
Zahrali ste v Davisovom pohári už lepší zápas ako v nedeľu s Haasom?
Ťažko porovnávať. Iste si ho budem dlho pamätať. Ale neviem, či bol lepší ako napríklad pred tromi rokmi v Prešove, keď som proti Čiľanovi Riosovi obrátil z 0:2 na sety na konečný stav 3:2 a získal som v baráži o záchranu vo svetovej skupine víťazný bod. V Davis Cupe nehráme toľko, aby sme si nepamätali jednotlivé duely.
V roku 2002 vypadlo Slovensko zo svetovej skupiny a už aj rok predtým bolo cítiť, že to škrípe vo vzťahoch medzi hráčmi. Teraz bola partia opäť súdržná. Pomohlo to k návratu medzi elitu?
Nazdávam sa, že dobrá atmosféra v kolektíve najväčšmi pomohla Karolovi Kučerovi. Ak sa k tomu vrátim: vtedy v Prešove sme neboli takí rozbití, ako sa o tom písalo v novinách. Áno, vzťahy boli naštrbené, ale mnohé sa nafúklo. Čas však všetko zahojil. Opäť sme dobrá partia. Dúfam, že Karol Kučera bude ešte najmenej dva - tri roky hrať. S ním sa môžeme udržať vo svetovej špičke a pripraviť dobrý výsledok.
Vo štvrtok vyžrebujú v Madride nový ročník Davisovho pohára 2005. Akého súpera by ste si vo svetovej skupine želali?
Pre mňa je dôležité, aby sme hrali doma. Pred našimi fanúšikmi sa mi hrá najlepšie. Slovensko zrejme priradia k nasadenému tímu - z tých by som najskôr bral Bielorusko. Ostatné družstvá sú veľmi silné a je už prakticky jedno, koho dostaneme.
Táto sezóna je vo vašej kariére mimoriadne úspešná, vyhrali ste tri turnaje ATP. Začínali ste ju na 61. mieste svetového rebríčka a momentálne vám v renkingu Entry patrí 18. miesto. Aj vaša hra je pestrejšia, už to nie sú len tvrdé údery zo základnej čiary. Na čom ste s trénerom Mojmírom "Murom" Mihalom najviac pracovali?
Muro ma naučil techniku, keď som s tenisom začínal. Potom sa naše cesty rozišli. Agresívny štýl hry mi však zostal. Teraz sme vylepšili údery. Možnože predvádzam variabilnejší tenis. Viem zahrať údery z rozličných uhlov, aké som predtým nezvládol. Dokážem rozobrať súperov, naháňam ich po kurte. Nedávam také priamky ako predtým, hrám loptičky viac k čiaram. Vylepšili sme forhend, kým bekhend si udržujem - ten som mal dobrý. Trochu som si zmenil servis, čísla mi ukazujú vyššiu percentuálnu úspešnosť. Pracujeme aj na volejoch, chodím viac na sieť. Celkovo sa moja hra zlepšila, mám väčšiu istotu.
Kedy prekonáte svoje najlepšie postavenie vo svetovom rebríčku, 13. miesto z mája v roku 2000?
Nad tým nerozmýšľam. Rebríček už pre mňa nie je priorita. Pred štyrmi rokmi som mal veľkú túžbu byť v špičke a chcel som ísť ešte vyššie nad trináste miesto. Teraz chcem mať z tenisu dobrý pocit. Aby som vedel, že hrám dobre. A keď to dokážem, výsledky aj postavenie v rebríčku prídu samy.
Jednako - viacerí odborníci sa vyjadrili, že s tenisom, aký ste predviedli v Davisovom pohári, by ste sa mohli dostať do top-10 vo svete.
Hm, zahrať tak ako s Haasom, sa asi nedá každý deň. Udržať si takú vysokú výkonnosť je veľmi ťažké. Nevravím, že nemožné. V tenise je niekoľko prípadov, že hráči s podobným štýlom, ako mám ja, sa zlepšovali s pribúdajúcimi rokmi. Američan Agassi vyzrel v tridsiatke, aj iní hráči dospeli k vrcholnej forme medzi 27. - 30. vekom. S rokmi získava tenista istotu, na súpera vie uplatniť taktické ťahy - mne sa to podarilo vo finále februárového turnaja v Marseille so Švédom Söderlingom.
Máte v tenisovom kolotoči kamarátov z radov súperov?
Isteže. Na turnajoch v zahraničí trávime spolu dosť času. Často si esemeskujem so Švajčiarom Federerom, na US Open sme spolu trénovali predtým, než triumfoval. Veľmi dobre vychádzam aj s Francúzom Grosjeanom, s Rakúšanmi či Švédmi a taktiež s českými tenistami. Prirovnal by som to k školskej triede: tam som tiež s niektorými spolužiakmi komunikoval viac, s inými menej. Ale s každým som sa snažil byť zadobre.
Omrzel vás už niekedy tenis?
Nikdy. Neviem si predstaviť, že by som robil dajaký iný šport. Tenis je pre mňa všetko. Bavil by ma, aj keby som mal na kurt nastupovať deň čo deň.
Dali ste si po daviscupovom zápase s Nemeckom prestávku?
V pondelok. V utorok predpoludním som už trénoval v Národnom tenisovom centre s Viktorom Bruthansom a popoludní ma čakala kondičná príprava.
Ako vyzerá voľný deň špičkového svetového tenistu?
Vybavoval som si veci, na ktoré počas turnajov nemám čas. Keby bolo lepšie počasie, iste by som vyrazil do prírody na horskom bicykli. Keď je príležitosť, vybehnem do kina.
Akú zábavu si nosíte v kufri po svetových turnajoch?
Mám so sebou malý počítač, DVD-filmy, nedávno som dočítal tri diely o Alexandrovi Veľkom a najnovšie som si kúpil knihu Pianista. Väčšinu čítam v slovenčine, v češtine, ale Harryho Pottera som zvládol v angličtine.
Do konca sezóny máte v pláne ešte šesť turnajov, posledný bude challeger doma v Bratislave. Máte už naplánovanú novembrovú dovolenku?
Mám a už sa teším na potápanie na Mauríciuse. S priateľkou Martinou a mojím manažérom Sergejom Kučerenkom potom ešte zamierim na safari do Južnej Afriky. V apríli pred Davis Cupom sa mi pozorovanie zvierat v divej prírode páčilo, preto sa tam vrátim.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL (2), ONDREJ GAJDOŠ (1)
Július Merkovský z Prešova, majiteľ reštaurácie a výborný kuchár, poháňal našich tenistov k víťazstvu nad Nemeckom v hľadisku s veľkým bubnom.