Cesta k získaniu bioplynu je pomerne zdĺhavá. Exkrementy dobytka sa nasypú do násypky, čím sa biomasa dostane do olovizačnej nádrže, ktorá sa nachádza pod zemou. Biomasa sa premiešava tzv. mixérom. Obsahuje 10 % sušiny a po dvojhodinovej príprave ju prečerpávajú do bioreaktora fermentora s obsahom 100 m3, v ktorom prebieha proces tvorby bioplynu. Tu ostáva 20 dní, pričom sa masa neustále premiešava a pôsobia na ňu mezofilné baktérie, ktoré vytvoria metán. Teplota vo fermentore musí byť 32381°C. Vytvorený bioplyn slúži na výrobu elektrickej a tepelnej energie. Vedľajším produktom sú hnojivá.
Stanica pri výkone 120-150 m3 biomasy denne vyprodukuje 22 kW elektrickej energie a 45 kW tepelnej energie. Bohužiaľ, všetka energia musí byť zužitkovaná v podniku a nesmie sa vyvážať. Energiu v podniku využívajú na vyhrievanie skleníka v priestoroch stanice, na udržanie procesnej teploty vo fermentoroch, vykurovanie celého objektu a v lete na výrobu teplej úžitkovej vody. Vyrobená energia sa prepočítava na 1 VDJ (veľká dobytčia jednotka, napr. 1 krava). 1 VDJ vyprodukuje 3600 kW energie. Priamo na stanici sa nachádza maštaľ s 80 dojnicami. Predaj energie je náročný, lebo SR nemá kompatibilnú legislatívu s Európskou úniou. Maximálna výkupná cena je Sk 1,50 koruny za kW, pričom v ostatných štátoch sa cena pohybuje okolo 2,60 Sk za kW.
Bioplynová stanica v Kolíňanoch znášala celkové náklady 6,5 milióna Sk, pričom 4,2 milióna korún čerpala z eurofondov. Predpokladaná návratnosť je 6 - 10 rokov. Výroba tejto energie je omnoho ekologickejšia ako klasická výroba elektrickej energie, tvrdí docent Gaduš. Slovenská republika je stále prevažne poľnohospodárskou krajinou, preto má veľký potenciál na výrobu tohto druhu energie. Smutné je, že túto príležitosť zrejme nedokáže dostatočne využiť. Že by v exkrementoch bola budúcnosť získavania energie?
Jana Paštéková, Marek Psota, Emília Šebáková,
Karin Klausmannová, Veronika Tóthová
