Na Slovensku je využitie biomasy perspektívne najmä preto, že vo väčšine prípadov ide o využitie hmoty, aká by inak bola len bezcenným odpadom, za ktorého likvidáciu treba platiť. Slama, hnijúca na poliach, sa spaľuje, alebo sa vyváža do Rakúska. Hnoj, ktorý sa používa na hnojenie bez toho, že by bol predtým využitý jeho energetický potenciál v podobe bioplynu, nevyužitý odpad v drevospracujúcom priemysle, hektáre znehodnotenej poľnohospodárskej pôdy, kde by mohli rásť energetické rastliny - to všetko predstavuje veľký potenciál čistého lokálneho a ekonomického zdroja energie, ktorý neprispieva k znečisťovaniu ovzdušia, globálnemu otepľovaniu, a za ktorého dovoz netreba platiť miliardy.
Výhody a riziká pri využívaní biomasy: domáci zdroj energie, peniaze zostávajú na regionálnej úrovni, tzv. povzbudenie ekonomiky, tvorbu nových pracovných príležitostí, je to obnoviteľný zdroj, a teda nehrozí jeho vyčerpanie, využitie odpadov, nahradením fosílnych palív biomasou sa znižuje produkcia CO2, technológie na využitie biomasy sú finančne nenáročné.
Využívanie biomasy má však aj svoje riziká, napr. pestovanie rýchlorastúcich drevín môže mať negatívne dosahy na ekosystém.
Každý štát má vytvorený komplex bioplynových staníc podľa noriem EÚ. Do roku 1990 existovala CS - Biom (Československá bioplynová stanica). Vytvorením dvoch samostatných republík v roku 1993 sa rozdelila na SK - Biom na Slovensku a CZ - Biom v Čechách. Asociácia SK - Biom má 60 registrovaných členov a je rozdelená na jednotlivé sekcie.
Znečistené vody, pôdy, ovzdušie, skleníkový efekt... O tom sme už asi všetci počuli, ale ako tomu zabrániť? Novou perspektívou pre Slovensko je novovzniknutá bioplynová stanica v Kolíňanoch, zameraná na výrobu bioplynu zo živočíšnej produkcie. Zaujíma sa aj o pestovanie novoenergetických plodín, ktoré pre nás predstavujú veľmi dôležité obnoviteľné zdroje energie.
Docent Húska sa spolu so svojimi kolegami zaoberá štúdiom fytomasy (rastlinného potenciálneho zdroja energie). V súčasnosti je stredobodom ich záujmu rastlina AMARANTUS (láskavec) - staronová plodina, ktorú juhoamerickí Aztékovia a Mayovia využívali ako krmovinu, technickú plodinu, liečivú a dekoratívnu rastlinu. K nám doviezli túto rastlinu z Peru. V našich klimatických podmienkach však neprodukuje semeno. Tento problém sa podarilo vyriešiť až po troch rokoch pomletím semien láskavca.
Tento rok bola oficiálne vymenovaná za energetickú plodinu na konferencii vo Švédsku. Pestuje sa najmä na zamorených pôdach, kde dochádza k odčerpávaniu ťažkých kovov z pôdy. Amarant sa úspešne začal pestovať na Slovensku a vedci predpokladajú, že o niekoľko rokov nahradí táto plodina neobnoviteľné zdroje. Úrody sušiny fytomasy láskavca sú raz také vysoké ako úrody kukurice. Predseda poľnohospodárskej sekcie SK - BIOM by chcel amarant pestovať vo veľkom len na výrobu bioplynu, a tým získať prvenstvo.
Repka olejná - z jej semena sa získava bionafta. Phragmites Australis, čiže rákos - ročná produkcia sušiny sa pohybuje od 5 do 43 t.ha-1. Ďalšou energetickou plodinou je Miscanthus Sinensis, známa dekoratívna tráva. V poľných podmienkach dosahuje výšku až 4 metre a úrodu 20 - 30 t.ha-1 suchej hmoty. Pochádza z východnej Ázie. Salix Viminalis (košikárska vŕba) sa pestuje napríklad v okolí Krivej na Orave.
Najatraktívnejšie v našich podmienkach je využívanie slamy na energetické účely (2 kg slamy nahradí 1 liter ropy). Prepracovaná je aj jej technológia spaľovania. Slama aj drevo majú o 20 % vyššiu výhrevnosť ako hnedé uhlie. Aká je teda perspektíva biomasy na Slovensku? V súčasnosti predstavujú energie z biomasy len okolo 2 - 3 % a v budúcnosti by mohla tvoriť až 10-12 % primárnych energetických zdrojov.
Lukáš Csicsola, Erika Szabová, Katarína Radošovská, Marek Hrušovský, Jana Drábiková, Katarína Kuklová, Monika Čutríková
