V Afganistane beží prezidentská kampaň na plné obrátky. Voličom na vidieku usilovne rozdáva svoje plagáty Junus Kanúní, ženy zase oslovuje jediná ženská prezidentská kandidátka Masúsa Džalálová. FOTO - REUTERS
Z metropoly Kábulu do centra afganského severu Mazare Šárif je možné ísť len v noci. Tunel cez strategický priesmyk Solang sa cez deň opravuje. Lenže v noci je životu nebezpečný pre banditov. Po zemi je sever krajiny z centrálnej oblasti nedosiahnuteľný.
Afganistan je rozdelený na niekoľko izolovaných území nielen pre horské masívy a žalostný stav komunikácií, ale aj preto, že miestni vládcovia si svoje oficiálne nepriznané kráľovstvá ohradili hranicami, opevnili vojenskou technikou, mínovými poľami a národnostnými rozpormi.
Prvé celonárodné voľby najvyššieho predstaviteľa Afganistanu sa majú konať 9. októbra. Ich legitimitu môže ohroziť práve rozdelené územie. Svet síce prijme za prezidenta celej krajiny toho, kto zvíťazí v Kábule a okolí, to však neznamená, že sa s tým zmieria v provinciách.
Najdramatickejšia situácia je teraz na juhu a juhovýchode krajiny, na kmeňových paštunských územiach pri hraniciach s Pakistanom. Sedemnásťtisíc amerických vojakov tam takmer denne bojuje, talibovia sa snažia voľby znemožniť, obyvateľstvo je zastrašované a bombové útoky sú pádnym argumentom pre to, aby 9. októbra ľudia radšej zostali doma. Od mája, keď začala registrácia voličov, na ktorú padlo 78,2 milióna dolárov, zabili 12 pracovníkov volebných komisií, 33 bolo zranených.
Americké volebné vrtuľníky
Kábul je vďaka podpore Američanov a OSN v rukách favorita volieb a súčasného afganského prezidenta Hamída Karzaja. Kábulčania väčšinou tvrdia, že nie je dokonalý, ale je najlepší zo všetkých. Etnické zloženie Kábulu je na rozdiel od ostatných provincií pestré, preto tu nehrá národnosť zásadnú úlohu. "Neprekáža, že Karzaj je Paštun, ale prekáža, že na predvolebné mítingy lieta v americkom vojenskom vrtuľníku a celú kampaň platia Američania," hovorí profesor kábulskej univerzity Hadži Kasim.
Keď sa 16. septembra blížil Karzaj v americkom stroji k mestu Gardéz, talibovia po ňom vystrelili raketu. Minuli ho. Niekoľko prezidentských kandidátov povedalo: "Tak mu treba, nemá lietať za voličmi v helikoptérach s nápisom USA, ale na oslovi, ako velí afganská tradícia."
Najväčším súperom Karzaja je jeho bývalý spojenec, Tadžik a jeden z vodcov protitalibanskej Severnej aliancie Junus Kanuní. Spor sa tak stáva bojom o moc medzi severanmi a južanmi. "Najlepšie by bolo, keby sme si my mohli zvoliť Kanuního a Paštuni Karzaja a obaja by potom vládli spolu," hovorí napoly vážne veliteľ jedného z tadžických vojenských pololegálnych oddielov v Pandžšírskom údolí. Nikdy ho celé neobsadila ani sovietska armáda ani talibovia a Paštúni tam prakticky vôbec nežijú.
Kto ovláda Kábul, má doláre
Podobný názor majú však i Uzbeci na severe, ktorých ovláda generál Abdul Rašid Dostúm. Tiež by mali radi svojho vlastného vodcu. Rovnako ako západná provincia Herát, ktorá chráni hraničný priechod s Iránom a obrovské príjmy, ktoré z neho plynú. Vplyv Iránu je tu väčší než vplyv Kábulu, ktorý leží ďaleko za horami.
Jediné, čo je na Kábule príťažlivé, a prečo ho lokálni vodcovia ešte berú na vedomie, je obrovská zahraničná finančná pomoc. Kto ovláda Kábul, má prístup k miliónom amerických dolárov. Vhodným prerozdeľovaním si môže nakloniť i provincie. A prečo by sa mal kábulský vládca deliť s dedinčanmi? Pretože inak si pre svoj diel dedinčania prídu sami, ako tomu bolo v histórii už veľakrát.
Okrem toho obyvatelia provincií požadujú, aby sa im Kábul nemiešal do vnútorných vecí, neoberal ich o zisky z obchodu, nezavádzal tu vlastné poriadky. Za to sú ochotní priznať "celistvosť" krajiny. Ak budú voľby slobodné a čestné aspoň zo 60 percent, tak to bude dobré," vyhlásila tento týždeň šéfka afganskej Komisie OBSE pre ľudské práva Sima Samar. Kontrolovať, či si miestni vládcovia výsledky volieb neprispôsobia vo svoj prospech, bude ozaj ťažké. Kvôli bezpečnostnej situácii a neprístupnosti regiónov sa v 400 okrskoch neobjaví ani jeden nezávislý pozorovateľ. Jeden milión 700-tisíc Afgancov žije v zime v absolútnej izolácii. Nedá sa k nim zaletieť ani helikoptérou, zostáva jediný dopravný prostriedok, s ktorým sa počíta aj na voľby ako s nosičom urien, osol.
Autor: agentúra Epicentrum, Kábul pre SME
