Juščenko (vľavo) sa pred prezidentskými voľbami úspešne zaregistroval, vyhraté ale nemá. Stojí proti nemu premiér Janukovyč (vpravo), štátne média doma i v Rusku a Kremeľ. FOTO - ČTK/AP
Mesiac pred prezidentskými voľbami na Ukrajine sa boj 24 kandidátov zúžil na súboj dvoch: prozápadne orientovaného Viktora Juščenka a premiéra Viktora Janukovyča, ktorého už terajší prezident Leonid Kučma označil za svojho nástupcu.
V prieskumoch verejnej mienky zatiaľ vedie vodca opozičného bloku Naša Ukrajina Juščenko, ktorého podporuje 33,5 percenta respondentov. Premiérovi Janukovyčovi by svoj hlas dalo 25,2 percenta opýtaných. Na treťom mieste skončil v prieskume predseda Komunistickej strany Petro Symonenko so 6,7 percenta.
Zaujímavá je situácia v regiónoch. Na západnej Ukrajine totiž Juščenka podporuje 71 percent voličov, naopak na východe krajiny so 63 percentami jednoznačne vedie Janukovyč. Prieskumy poukazujú na dobre známu vec: rozdelenosť krajiny na proeurópsky západ a proruský východ.
Kampaň vedú aj štátne médiá
Pre Ukrajinu je príznačná fragmentácia politických síl. Veď na funkciu prezidenta sa chystá kandidovať 24 ľudí, podľa prieskumov majú šancu postúpiť do druhého kola práve Juščenko a Janukovyč. Výsledok volieb sa však posledný rok, keď prezident Leonid Kučma označil premiéra Janukovyča za svojho nástupcu, snažia ovplyvňovať štátne médiá. Hlavne televízia bezprecedentne agituje v prospech Janukovyča, naopak Juščenka v očiach divákov všemožne diskredituje. Obviňuje ho z prozápadnosti, korupcie, bezcharakternosti, vyčíta mu dokonca i to, že jeho manželka má americké občianstvo a ohrozuje tak štátnu bezpečnosť. Opozícia sa preto obáva, že by výsledky volieb mohli byť zmanipulované.
Prípadné Juščenkovo víťazstvo nevidí rád ani Kremeľ. Aj ruské televízne stanice organizujú proti "šovinistickému prozápadnému Juščenkovi" hysterickú kampaň. Ruskí novinári nazývajú ukrajinskú opozíciu "nacionalistickou" a často ju dávajú do jedného radu s fašistami.
Kremeľ ovplyvňuje vnútropolitickú scénu na Ukrajine aj inými metódami. Na bývalú vicepremiérku a Juščenkovu spojenkyňu Juliu Tymošenkovú vydala minulý týždeň ruská prokuratúra medzinárodný zatykač. Pokiaľ Tymošenková opustí Ukrajinu, mala by byť okamžite zatknutá a odovzdaná ruským vyšetrovateľom. Tymošenková je obviňovaná z podplácania ruských štátnych úradníkov, ktorá sa napriek výzvam odmietla dostaviť k výsluchu do Moskvy. Ako poslankyňa ukrajinského parlamentu tak vďaka imunite nemusí urobiť. Sama Tymošenková označila zatykač za predvolebný nátlak.
Na Kučmovho nástupcu čakajú reformy
Nech už voľby dopadnú akokoľvek, nového prezidenta čaká vyriešenie navŕšených ekonomických problémov, a to i v medzinárodnej sfére. Leonid Kučma ani jeho predchodca Leonid Kravčuk, "politici minulosti," neboli schopní dosiahnuť nutné reformy do konca. Strategické geopolitické postavenie Ukrajiny medzi Ruskom a Európskou úniou a 50-miliónový trh stále viac láka zahraničných investorov, ktorí sa pomaly začínajú presúvať zo strednej Európy na východ. Politická a ekonomická stabilita by tejto krajine v lákaní investícií pomohla najviac.
Ukrajina tiež dlhodobo usiluje o členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). To by pravdepodobne prinieslo zánik Spoločného ekonomického priestoru, zóny voľného obchodu vytvorenej vlani medzi Ruskom, Bieloruskom, Ukrajinou a Kazachstanom. Kremeľ totiž počíta s vytvorením nadnárodného regulačného orgánu, čo odporuje podmienkam WTO.
Na ruský trh ide pomerne lacná ukrajinská produkcia, najväčšiu časť tvorí tovar s nízkou hodnotou a poľnohospodárska produkcia. Ukrajina má dlhodobo negatívne obchodné saldo s Ruskom, a to predovšetkým preto, že importuje veľké množstvo ropy a plynu. Otvorenie západných trhov by preto privítala.
Izolácia Lukašenka?
Tohtoročné prezidentské voľby na Ukrajine môžu mať ešte jeden významný medzinárodný politický dosah. Po víťazstve Michaila Saakašviliho v Gruzínsku môže znamenať prípadné víťazstvo Viktora Juščenka ranu pre bieloruského prezidenta Aleksandra Lukašenka, ktorý sa usiluje o doživotný prezidentský mandát. Spojencov tak bude môcť hľadať okrem Ruska už len u svojho turkménskeho náprotivka Separmurada Nijazova.
Autor: LUBOMÍR GOMBOS pre SME