Slovensko posiela svojich vojakov na tri kontinenty - okrem Európy aj do Ázie a Afriky.
Minulý týždeň sa na Výcvikovú základňu mierových síl OSN v Nitre vrátili slovenskí vojaci z Golanských výšin. Spojené národy v tomto púštnom a hornatom teritóriu kontrolujú hraničnú zónu separácie medzi Izraelom a Sýriou.
Súčasťou rakúskeho práporu je aj stočlenný slovenský kontingent. „Hlavná činnosť je spojená s kontrolou na stanovištiach popri cestách. Nesmú sem vkročiť izraelskí alebo sýrski vojaci,“ hovorí rotmajster Martin Davídek.
Na západnom okraji zóny separácie je niekoľko plotov a mínové pole. Hranicu kontrolujú vrtuľníky a stíhačky.
Mierová misia sa nedá porovnať s vojenským ťažením. Príslušníci jednotiek majú pomerne veľa voľného času. Sú ubytovaní v murovaných stavbách, majú k dispozícii sprchy, bazén, saunu, vlastného kuchára. Vyššie postaveným je dovolené jazdiť do základných táborov, kde je život pestrejší.
Pošta chodí na Slovensko štyri dni, spoľahlivo funguje aj v opačnom smere. Vojaci na misiách v Afrike majú prístup k internetu a cez e-mail si môžu nechať posielať napríklad aj športové výsledky z dedinského futbalu.
„Znepriatelené strany sa neprovokujú. Počas roka, ktorý som tam strávil, sa nestalo, že by niekto porušil dohodu. Vojnu tu pripomína opustená zničená technika alebo zbombardované mestá. Ale mal som pocit, že ľudia na konflikt zabudli a mladší si ho ani nepamätajú,“ vraví rotmajster Davídek.
Má teda táto aktivita OSN zmysel? Rotmajster najskôr zapochybuje a potom odvetí: „Nikto nevie, čo by sa tu dialo, ak by odtiaľ vojaci medzinárodných síl odišli.“
Na tomto území žije drúzska menšina. Jednu dedinu majú na území Izraela a druhá je v zóne separácie.
Keďže prechod hranice nie je možný, obyvatelia oboch dedín sa stretávajú na polceste v oblasti izraelskej hranice.
„Prichádzajú sem denne desiatky ľudí s megafónmi a ďalekohľadmi. Kričia po sebe a mávajú si. Stáva sa, že si tu vyhliadnu partnera alebo partnerku. Červenému krížu sa podarilo zabezpečiť, aby sa na hranici mohli vziať a potom sa rozhodnúť, kde budú bývať. Najčastejšie však odchádzajú do Izraela, lebo ten je podstatne vyspelejší,“ hovorí Davídek.
Slovenských vojakov si obyvatelia celkom obľúbili. Akýkoľvek kontakt je síce zakázaný, ale mávanie pravačkou na okoloidúci džíp s posádkou našich vojakov je aj tam symbolom priateľského pozdravu.
FOTO - AUTOR
Autor: Juraj Gerbery
