é tresty a doživotie.Po roku Ministerstvo spravodlivosti spolu s generálnym riaditeľstvom väzníc opäť dovolilo novinárom pozrieť si väznicu. Tentoraz Ústav na výkon trestu a väzby v Ilave. Mobily, zbrane, diktafóny a fotoaparáty museli zostať na vrátnici, perá a kľúče nie.
Už pri vstupe do budovy bolo cítiť nepríjemný zápach. Väzni sa sprchujú len dvakrát do týžňa, šaty si prezliekajú každý druhý týždeň. Odsúdení sú akurát na dvore. Hneď ako zbadali „návštevu“, nalepili sa zvonku na okná. Ešte na začiatku generálny riaditeľ väzníc Anton Fábry novinárov upozornil, aby prípadné otázky kládli potichu: „Niektorí väzni ma spoznajú po hlase, aj keby som šepkal.“
Na poschodí výnimočných trestov sa z jednej z ciel ozval krik: „Pomoc, sú to Mečiarovi teroristi, zadržiavajú mi listy, napíšte to Dzurindovi.“ Riaditeľ ústavu Pavol Balajka vzápätí vysvetľuje, že tento väzeň bude kričať ešte asi tak polhodinu.
Tých, ktorí si odpykávajú výnimočné tresty, je dohromady 49. Štrnásti z nich doživotne. Traja sú práve na vychádzke. Novinári si pozerajú celu jedného z nich – Tibora Polgáriho.
Tibyke, ako ho v ústave volajú, bol pred desiatimi rokmi hlavným vodcom leopoldovského masakru. Zahynulo vtedy päť dozorcov. Polgári má ustlanú posteľ, na stene sadrové sošky vlastnej výroby, na stolíku list a časopis. Nechal ho otvorený pri reportáži o vraždách. Nad posteľou má nový televízor, pri ňom diaľkový ovládač. Do desiatej večer môže pozerať STV, Markízu a Novu.
Do ďalších ciel sa dá nahliadnuť cez malý otvor. Väzni buď ležia, alebo zúrivo šijú topánky. Ďalšia cela je takzvaná „diera“. Zatvárajú do nej zločincov, ktorí vo väzení nezvládli svoje správanie. Na posteli nie sú matrace, iba tvrdé drevo. Väzeň v nej môže byť maximálne 20 dní.
Vrahovia chodia na vychádzky osobitne. Každý má na dvore vlastný uzavretý priestor. Fábry sa pristaví pri Polgárim. Pýta sa ho, či číta bibliu. „Viete, pán riaditeľ, niektoré veci mi tam celkom nesedia,“ hovorí Polgári. Len nedávno ešte kreslil obrázky Panny Márie.
Na konci rozhovoru sa väzeň usmeje, odkryje rad zhnitých zubov a zaželá riaditeľovi veľa šťastia. Za desať rokov Polgári zostarol a skôr ako masovému vrahovi sa podobá psychicky narušenému dobrákovi.
Nasleduje cela pre „najlepších“ vrahov. Sú v nej po šiestich. Na stene visia plagáty Madonny, prípadne ruženec.
Tému sex vo väzniciach Fábry odbil vetou: „Boli tu tri páry, ktoré sa dopustili tohto ohavného činu.“ Dodáva, že v bufete si, samozrejme, môžu kúpiť kondómy.
MONIKA ŽEMLOVÁ
