Nedávno nás oslovil čitateľ denníka SME, ktorý sa sťažoval na problémy s vyučovaním jazykov na základnej škole. Syn jeho švagra navštevoval ZŠ na Tomášikovej ulici v Košiciach a v rámci nepovinného predmetu chodil v prvej a druhej triede na angličtinu, v ktorej dosahoval dobré výsledky. V tretej triede chcel v štúdiu anglického jazyka pokračovať, riaditeľka však rozhodla inak. Deti dostali testy z angličtiny a podľa ich výsledkov sa určilo, ktoré z nich budú v angličtine pokračovať, a ktoré budú chodiť na nemčinu – napriek tomu, že o ňu nemajú záujem a že s tým nesúhlasia rodičia.
Aby škola bola „krytá“, požiadala všetkých rodičov, aby podpísali súhlas o preradení svojich detí. Mnohí z nich to urobili len neradi.
Keďže takéto striedanie vyučovania jazykov nemá dobrý vplyv na kvalitu učenia a nesmie sa robiť bez súhlasu rodičov, oslovili sme priamo spomínanú školu.
Riaditeľka školy PaeDr. Antónia Mündelová tvrdí, že rodičov do ničoho nenútila, „iba som ich presviedčala. Veď od siedmeho ročníka sa žiaci budú učiť oba jazyky, nevidím v tom žiadny problém. Nakoniec, my sme základná škola, ktorá má poskytovať len základ – my nemusíme mať jazykový variant. Ale chceme ho mať, lebo je oň záujem. Keď však mám zo 120 detí vybrať 30 na anglický jazyk, koho mám vybrať? Na základe čoho?“
Učiteľka anglického jazyka Mgr. Soňa Kováčová sa pokúša problém bližšie objasniť: „Je pravda, že v prvom a druhom ročníku majú deti len angličtinu (ako nepovinný predmet), v treťom ročníku ich však už musíme rozdeliť na dve skupiny – angličtinu a nemčinu. Na angličtinu uprednostňujeme tých, ktorí chodili do materskej školy s vyučovaním angličtiny, lebo už vedia plynule rozprávať.“
Podľa mnohých rodičov je problém v inom – v naháňaní úväzku málo vyťaženým nemčinárom. Potvrdila to i riaditeľka školy: „Mám málo angličtinárov a viac nemčinárov, ale musím im dať všetkým úväzok. A je problém im ho urobiť, lebo všetci majú záujem len o angličtinu.“
Na otázku SME, prečo keď je taký enormný záujem o anglický jazyk, neurobia radšej viac jazykových tried s angličtinou, riaditeľka odpovedala: „Nemám toľko odborníkov, aby som mohla anglický jazyk odborne učiť. A preto som zvolila iný variant.“
Ako nám potvrdili na ministerstve školstva, riaditeľka postupovala vcelku správne, i keď: „Je dobré, že pani riaditeľka dbá na odbornosť učiteľov, tá je prvoradá. Ale mala dať rodičom dopredu vedieť, že neskôr sa žiaci budú deliť na angličtinu a nemčinu. Možno by si potom rozmysleli, či dieťa za takýchto podmienok na nepovinnú angličtinu v prvých dvoch ročníkoch prihlásia.“
SOŇA REBROVÁ
