ŠTEFAN BOĎO, Nitra: „Mám dvoch synov a obaja chodili aj do jazykovej školy, aj na súkromné hodiny angličtiny. Súkromné hodiny im dali viac – ak chcete niekoho naučiť jazyk, musíte sa mu venovať, a v triede, kde je dvadsať detí, sa to veľmi nedá. Obaja majú, samozrejme, cudzí jazyk aj v škole – starší je gymnazista a okrem angličtiny už hovorí aj slušne po nemecky. Myslím si, že keď chcete, aby vaše dieťa skutočne cudzí jazyk ovládalo, treba mu zaplatiť aj nejaké hodiny navyše.“
MARTA ŠEVEČKOVÁ, Devínska Nová Ves: „Syn chodí na nemčinu päť rokov, ale zdá sa mi, že toho veľa nevie. Lepšie je to s angličtinou, ktorú sa naučil popri práci s počítačom. Preto chce skončiť s nemčinou a prihlásiť sa na angličtinu. Je presvedčený, že tá sa mu zíde viac.“
DRAHOSLAVA DOBROVICSOVÁ, Komárno: „Dcéra sa začala učiť nemčinu v škôlke – hodinu mali raz do týždňa a výsledkom boli dve básničky a jedna pesnička. V jazyku pokračovala od prvej triedy základnej školy, ale učiteľka bola často chorá a nemal ju kto zastúpiť, a dieťa sa takmer nič nenaučilo. Myslela som si, že možno nemá talent na jazyky, ale potom som prišla na to, že nielen v mojom dieťati je problém.
Vtedy sme totiž začali platiť dcére jednu súkromnú hodinu angličtiny týždenne a slovíčka rýchlo pribúdali a o krátky čas vedela po anglicky omnoho lepšie ako po nemecky. Preto sa v treťom ročníku rozhodla, že prestúpi na angličtinu. Hodiny sa jej páčia a aj ja som spokojná, lebo vidím, že vie stále viac.“
PETER HERMAN, Banská Štiavnica: „Zatiaľ sa nemôžem sťažovať. Syn má v škole nemčinu iba štyri roky, ale keď sme boli na dovolenke v Taliansku, vedel sa už trošku dohovoriť. Ale on je taký študijný typ – snaží sa čítať automobilové časopisy, ktoré si kupujem, a keď nerozumie, príde sa poradiť. Chceme ho dať ešte na jeden jazyk do jazykovky – možno na taliančinu. Taliančinárov zatiaľ nie je priveľa, môže mu to neskôr pomôcť nájsť si lepšie miesto.“
EVA MÉSZÁROSOVÁ, Bratislava: „Na základnej škole, kde chodí moje dieťa, je to otrasné. Už je štvrťrok a doteraz nemajú učiteľa na angličtinu – a je to škola s rozšíreným vyučovaním jazykov. Škola nemá angličtinára už druhý rok, deti učí iba lektor. Na nemčine je situácia podobná, aj keď majú aspoň učiteľa. Dala som teda dcéru na jazykový kurz – chodí dvakrát do týždňa na angličtinu a zdá sa, že konečne ju to začalo baviť.“
(gal)
