zápasy. Spolu s ďalšími šiestimi spoluhráčmi zo Sabres prispieva obligátnou dvadsaťdolárovkou na ľad v partii amatérov. A čaká.

Stále veríte, že sa začne NHL?

Tajne som dúfal, že do pätnásteho októbra sa stane akýsi zázrak a sezóna sa začne. Na druhej strane racio mi vraví, že nádej zomiera. Prispeli k tomu aj bezvýchodiskové konfrontácie šéfa NHL Garyho Bettmana a zástupcu hráčov Boba Goodenowa.

Najmä šéf NHL Bettman nevyslal žiadny náznak kompromisu. Nevyzerá, že by ho trápil nejaký nostalgický kontext o ohrození zavedenej hokejovej tradície NHL. Nevybočuje z polohy cynického obchodníka.

Tam spočíva celý pesimizmus, jeho postoj sa javí nepriechodný. Bettman nemá vzťah k hokeju, je to preňho len a len biznis.

Verejná mienka sa obrátila proti hráčom, na ktorých sa všeobecne pozerá ako na nenásytných milionárov.

To je pravda. Je to však najmä výsledok systematickej dvojročnej kampane majiteľov klubov. Potrebovali dosiahnuť obraz, že majú obrovské straty a hráči nechcú ustúpiť. Robia to sofistikovane. Ich zisky sú nekontrolovateľné, operujú iba vykazovanými stratami. Hráči nie sú ideálni, ale ani bezhranične pahltní, ani nie naivní. Je jasné, že viaceré platové rozpočty sú vysoké, ale niekto im zmluvy predsa ponúkol a podpísal. Je zrejmé, že mal z čoho.

Dajú sa aj v americkom transparentnom biznise straty len tak vykazovať?

Už vysvitlo viacero dôkazov, že áno. Problémom ostáva audit a ľudia, ktorí ho robia. V jednom z klubov NHL napríklad majitelia využili svoje rozvodové konanie a v ziskoch z lukratívneho prenájmu lóží sa za celú sezónu objavila nula. Utopili sa na meno iného vlastníka. Pritom práve kvôli lóžam pre bohatých ľudí sa v Amerike postavilo viacero nových hál. Príkladov je viac.

Majitelia klubov však potrebujú, aby im ich fabriky na doláre pracovali. Nejdú sami proti sebe?

V dlhšom časovom horizonte nie. Je ľahké zrátať, že ak ročným lock-outom prinútia hráčov prijať ich podmienky v kolektívnej zmluve, v ďalších desiatich rokoch sa im všetko bohato vráti. Hráči potrebujú svoju prácu, majiteľom sa oplatí stratiť rok.

Ako trávi sklamanie zo Svetového pohára kapitán slovenského tímu?

Veľmi ma všetko mrzí. Tímová chémia nám vyniesla v Göteborgu zlato, teraz na Svetovom pohári neexistovala. Akoby sme sa spoľahli, že sa zídu najlepší hráči a všetko príde samo. Tak, ako sa nám to darilo na európskych klziskách. V zámorí sme však nemali toľko času ani priestoru a hlavne proti nám stáli oveľa silnejší súperi. Viac vecí vnútri i okolo tímu nefungovalo, ako malo. Treba sa poučiť.

Kde začnete novú sezónu? V Slovane sa tešia, že tam. Nezláka vás bohaté Rusko?

Rusko nie, budem hrať asi na Slovensku. Ešte som nikomu záväzné slovo nedal.