, kam bežci finišovali už počas prvej novodobej olympiády v roku 1896, neobjavil. V aténskej páľave preteky nedokončil. Do cieľa z dvojice našich dorazil len jeho tréningový partner Jozef Ambróz. Na ôsmom mieste časom 2:50,38 h. O pár sekúnd horším, než mal pred mesiacom olympionik Marcel Matanin.
"Ja by som to neporovnával. Oni mali viac prehriaty vzduch. Toto však boli tiež veľmi ťažké preteky. Celý čas som bežal sám. Hore, dolu. Ako na hojdačke v Tatrách, kde som trénoval toľko, až mi bolo do plaču. Navyše suchý vietor v tomto teple hrozne vysušoval. Som však rád, že som prekonal sám seba," rozprával udýchaný 37-ročný čalúnnik z Vyšných Hágov po svojom dvadsiatom siedmom maratóne. Prvý bežal pred štrnástimi rokmi v Košiciach za 3:30 h, jeho osobný rekord zo Sydney má hodnotu 2:48 h.
V cieli do seba i na seba lial litre vody. Inú tekutinu počas druhej polovice trate ani neprijímal. "Nemalo zmysel liať do seba iontové nápoje. Žalúdok som mal taký scvrknutý, že už nič iné neprijímal. Najradšej by som si teraz hneď dal pivo. Aby sa trochu roztiahol," priznal sa Ambróz. Prvých 10 km šiel spolu so Slukom. "Potom sa mi stratil a viac si nepamätám. Len som cítil, že musím ísť dopredu. Viem, že mnohí poodpadávali už po dvadsiatich kilometroch. Myslím si, že Tóno je lepší maratónec ako ja, ale asi psychika zohrala svoje. Ja som nikdy toľko netrénoval ako on," tvrdil Ambróz, ktorý za víťazným Rusom Ildarom Pomykalovom zaostal takmer o 12 minút. Pomykalov triumfoval v čase 2:38,45 h.
