u 2003 ani Kórejčan An Te Sung, ktorý ho pred štyrmi rokmi v Sydney porazil v semifinále a drží svetový rekord v tejto disciplíne. Pred tromi rokmi v Nymburku nazbieral Ázijčan zo 120 možných bodov po dvanástich vystrelených šípoch 112. Maximom za jeden šíp je desať bodov. V sobotňajšom semifinále trafil len 92, kým Lyócsa 104. Posledný šíp mohol 41-ročný telesne postihnutý Slovák vypustiť aj mimo terča, i tak by vyhral. "Netajím, pred paralympiádou som sa ho bál, ale zdá sa, že aj on mňa," komentoval Lyócsa s úsmevom víťazný duel.
Finále s Poliakom Tomaszom Lezanskim bolo oveľa väčšou drámou. Po dvanástich šípoch svietilo na tabuli 103:103 a nasledoval rozstrel. Prvý šiel o 16 rokov starší Varšavčan a trafil päťku. "V tej chvíli som na 99 percent vedel, že vyhrám. Veď počas celej súťaže som ani raz nedal menej ako šesť. Cítil som šancu, no lomcovali mnou silné nervy. Našťastie, udržal som ich," vravel Lyócsa.
Keď rozhodca ohlásil osmičku, mohli prepuknúť víťazné emócie. Po bronze zo Sydney má Imrich, ktorý je na vozíku od narodenia, medailu aj pri druhej paralympijskej účasti - tú najcennejšiu. Náš lukostrelec sa tešil i čudoval nad priebehom finále. "Také čosi som ešte nezažil. Od začiatku sme sa naťahovali, držali hlava pri hlave. Neskutočné. Rozstrelom som ešte veľkú medailu nikdy nezískal." A to sa obaja finalisti museli trápiť so silným vetrom, ktorý im na pokoji určite nepridal. "Bolo to aj o šťastí, ale stálo pri mne. Získal som vôbec prvé zlato pre náš lukostrelecký klub Bodva. Som rád, že som nesklamal tých, čo mi doma držali palce."
