Dnes mal pred Krajinským súdom v Mníchove vypovedať kľúčový svedok procesu 78-ročný Ján Repaský. Bol členom komanda a aj pre jeho svedectvo dostal Nižnanský od súdu v Banskej Bystrici v roku 1962 (foto z procesu) v neprítomnosti trest smrti. Repaský tvrdil, že Nižnanský vydal rozkaz, že z obcí "nesmie uniknúť ani živá duša". FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Anna Nováková, František Debnár a Anna Boháčová žijú dodnes v Ostrom Grúni. Sú poslední z deviatich ľudí, ktorí v roku 1945 prežili masakru v obciach Ostrý Grúň a Kľak. Protipartizánske komando Edelweiss vtedy obe dediny nemilosrdne potrestalo za pomoc partizánom. Zastrelili 164 ľudí a obe dediny vypálili.
Anna Nováková mala desať rokov, František Debnár štrnásť a Anna Boháčová dvadsať rokov. Dnes sú to starí ľudia, ktorí by radi na vojnovú hrôzu zabudli.
"Poznačilo to celý môj život. Zavraždili mi brata, dve sestry a rodičov, ktorých som milovala. A o tri dni neskôr podpálili náš dom," hovorí pani Nováková pred pomníkom, ktorý v obci pripomína udalosti spred 60 rokov. Rukou ukazuje na mená svojich najbližších, vytesaných do kameňa, a plače.
Prežila ako sirota bez strechy nad hlavou a so zranenou nohou, do ktorej ju vtedy zasiahli. Nemal kto za ňu platiť školy, a tak vyštudovala len šesť tried. S chudobou bojovala celý život. Od štátu nedostala ani korunu, bez ohľadu na to, kto vládol. "Zakaždým som dostala z ministerstva obrany rovnakú odpoveď - nebojovali ste v národnooslobodzovacom boji so zbraňou v ruke," ukazuje vo svojom dome haldu papierov z úradov.
A aký mal život Nižnanský, pýta sa. Žije v Nemecku a má určite iný dôchodok ako slovenská vdova, hovorí pani Nováková, ktorej manžel zomrel pred 23 rokmi.
Aj pán Debnár je plný hnevu na okolitý svet. V januári 1945 mu v jeho rodnom dome zastrelili rodičov a päť súrodencov. Najmladší Filip mal len rok a dva mesiace. "Chcel by som aspoň na staré kolená v pokoji žiť," hnevá sa a odmieta otvárať staré rany. Keď pred dvoma rokmi pred nemeckými vyšetrovateľmi vypovedal, dostal mozgovú porážku. Jeho žena nám potichu hovorí, že odvtedy je na tom veľmi zle. Aj on sa cíti podvedený. Prišiel o rodinu i dom a celý život mu nikto nepomohol. "Ani komunisti, ani títo demokrati," hovorí a zlostne zatvára dvere.
Pani Boháčová je z trojice svedkov najstaršia a ani nevie, či sa svojej výpovede dožije. "Mali ho súdiť oveľa skôr, teraz je už veľmi ťažké na všetko si spomenúť," hovorí. Aj ona sa podobne ako pani Nováková a pán Debnár zachránila pod hromadou mŕtvych tiel. Keď jednotka Edelweiss odišla do susedného Kľaku, vyslobodili ju a odviedli do hôr.
Začiatkom októbra by ich mali v Ostrom Grúni navštíviť nemeckí vyšetrovatelia.
Starosta obce Ján Repiský sa im snaží pomôcť. Ponúkol im aj odvoz do Mníchova. Podľa neho je dôležité, aby prehovorili. "Aby všetci im podobní vedeli, že neprávosť nezostane nepotrestaná," hovorí.
Neďaleko obecného úradu je kultúrny dom a v ňom pamätná izba, kde si pozeráme fotografie obetí i vinníkov, ktorí stáli v roku 1962 pred súdom v Banskej Bystrici. Nie sú však kompletné. Chýbal Ladislav Nižnanský, ktorý stojí pred súdom 60 rokov po tragédii.
Dom Debnárovcov, pred ktorým postrieľali obyvateľov Ostrého Grúňa.
Štefan Debnár
Anna Nováková
Anna Boháčová
