Dramaturgička, spisovateľka a textárka Vanda Feriancová pochádza z Martina. Vyštudovala scenáristiku, televíznu a filmovú dramaturgiu na FAMU v Prahe. Už takmer 15 rokov je jej hlavným pracovným záujmom Slovenský rozhlas, konkrétne Rádio Devín. V súčasnosti je oficiálnym zástupcom Slovenského rozhlasu v Programovej skupine pre rozhlasové hry v rámci Európskej vysielacej únie. Okrem toho je tútorom za Slovensko v Interplay - svetovom združení na podporu mladých dramatikov a ich uvedenie na svetové javiská. Cez jej ruky dramaturgicky prešlo okolo 80 titulov rozhlasových hier. Napísala hru Sneh, ktorú uvádza divadlo a.H.a., a nedávno jej vyšla poviedka v antológii erotických poviedok s názvom Sex po slovensky. Má dve dcéry Ninu (14) a Malvínu (11).
"Varenie vlastne neznášam a som zväzovaná konvenciou, že žena má byť doma šťastná pri sporáku, držať varešku a pritom relaxovať. Pre mňa je to povinnosť," hovorí dramaturgička, spisovateľka a textárka Vanda Feriancová. Bola by najradšej, keby sa namiesto jedla vyrábali tabletky na ráno, obed a večeru. Bola by vraj prvá, kto by sa o ne prihlásil. Jedlo si dokáže vychutnať najmä v reštaurácii, ak je pozvaná na nejaký dobrý obed alebo večeru. Má však manžela a dve dospievajúce dievčatá, preto sa musí postarať aj o ich žalúdky.
Jedlo na piedestáli
V martinskej rodine, kde vyrastala, bolo jedlo kultom. Vandina mama síce patrila do prvej generácie emancipovaných žien bez prílišného záujmu o kuchyňu, no pre starú mamu a tetu, ktorá s nimi žila, bolo varenie v mnohých kuchynských hrncoch na každodennom poriadku. Sedem chodov na obed nebolo nič nezvyčajné. Išlo však aj o to, čo na jedlo povie nejaká susedka. Ak všetko päťkrát nepochválila, boli "naše staré", ako ich volal Vandin otec, nešťastné a bol z toho rodinný problém.
Celé detstvo Vanda pomáhala v kuchyni, musela miešať cestá tak dlho, až boli akurátne - ani riedke, ani husté. Už ako dievčatko si preto zaumienila: Takto to u mňa nikdy vyzerať nebude.
Vydala sa však do rodiny, kde je jedlo rovnako na piedestáli. Vynikajúce kuchárky - manželova mama aj nebohá babička - dokázali v kuchyni malé zázraky. Senzačne piecť nielen rozmanité mäsá, ale aj božsky voňajúce koláče.
Keď sa Vanda vydala a ako prvé jedlo vykúzlila pre manžela pšeničné rizoto, celý chod skončil v záchode a ona s vreckovkou na uplakaných očiach.
Rýchlejšie ako kedysi
Vanda Feriancová zdedila kuchyňu po mame a turčianskej starej mame. Perkeltovo-paprikášové zázraky, ktoré v Martine chutili Vandiným predkom ešte za prvej republiky, sú v súčasnosti bonusom, ktorým sa môže táto dáma ukázať aj pred hosťami.
Všetky recepty však vylepšila a zrýchlila, pretože, ako vraví, nemá čas na hodiny státia pri sporáku. Okrem toho, ako každý človek s fantáziou, aj ona veľmi často improvizuje. Otvorí chladničku aj špajzovú skrinku a čo v nej nájde, z toho vykúzli nejaký chod. Preto ani jedna jej polievka nie je rovnaká. Ak chce, aby jedlá chutili tak, ako kedysi doma v Martine, zaloví v pamäti.
Jej dievčatá nie sú veľké jedáčky, a preto, aby sa nasýtili, pripravuje im výživné a husté "čučpajzy". Usiluje sa o spoločné nedeľné obedy, ktoré jej však nie vždy vychádzajú ako kedysi u starej mamy. Tým, že Vanda má intuíciu, fantáziu a neprekáža jej experimentovanie, je aj napriek svojmu malému zaujatiu kuchyňou dobrá kuchárka. Potvrdzuje to aj jej sedemnásťročná sestra, ktorá hoci nemá rada polievky, u nej ich vždy zje. Keď prídu deti zo školy a práve im nechutil obed, prvú pomoc hľadajú v chladničke. Väčšinou je ňou práve takáto výživná polievka so smotanou a syrom.
Vanda sa stretáva so zaneprázdnenými, ekonomicky činnými ženami, ktoré síce naplno pracujú, no usilujú sa stmeľovať svoje rodiny aj jedlom. Mnohé z nich majú však tak ako ona vlažný vzťah k vareniu, lebo pri ňom minú veľmi veľa peňazí, ktoré by mohli použiť podľa nej oveľa rozumnejšie.
Foto - Peter Leginský
