V Mníchove sa 9. septembra začal jeden z posledných súdnych procesov o zločinoch 2. svetovej vojny. Obžalovaným je Ladislav Nižňanský, ktorého prokurátor označuje za vojnového zločinca a masového vraha. Nižňanský bol cez 2. svetovú vojnu veliteľom slovenskej časti jednotky Edelweiss, obávaného protipartizánskeho komanda, ktoré začiatkom roka 1945 zavraždilo 164 ľudí v obci Ostrý Grúň, 84 ľudí v obci Kľak a skupinu 18 Židov ukrývajúcich sa pri obci Kšinná. Ladislav Nižňanský však tvrdí, že je nevinný, o streľbe vraj nevedel. Súd s dôchodcom Nižňanským, okolo ktorého sa vynárajú mnohé záhadné otázky, by mal trvať do konca októbra. V procese ho obhajuje advokát Stefan Ufer (na snímke vľavo), jeden z najdrahších nemeckých obhajcov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
V súdnej sále mníchovského súdu opisoval tragické udalosti spred 60 rokov bez emócií. V obciach Kľak a Ostrý Grúň vraj nebol, hoci streľbu počul na kopci, kde so svojou jednotkou hľadal partizánov. Keď prišiel do dediny, bolo už po všetkom. Zdala sa mu ľudoprázdna, ale o mŕtvych nevedel nič.
Sudca Götzl si nedokáže predstaviť, že by vojaci nehovorili o 164 zastrelených mužoch, ženách a deťoch. Ladislav Nižňanský tvrdí, že je nevinný. Prokurátor Kuchenbauer, ktorý dotiahol do konca aj prípad dozorcu z Terezína Antona Mallotha, ho označuje za vojnového zločinca a masového vraha.
Deviateho septembra sa začal jeden z posledných súdnych procesov o zločinoch druhej svetovej vojny.
Bol to silný moment. Prokurátor Kuchenbauer začal čítať mená všetkých 164 ľudí, ktorých zavraždili začiatkom roka 1945. "Debnár Izidor, 37 rokov, Debnárová Mária, 35 rokov, Debnár Emil, 14 rokov, Debnárová Mária, 11 rokov, Debnár Juraj, 6 rokov, Debnár Izidor, 6 rokov, Debnár Filip, 1 rok 2 mesiace..."
Všetkých zastrelili 21. januára 1945 v obci Ostrý Grúň. V ten deň vyhnali podľa verzie obžaloby všetkých obyvateľov dediny pred dom Debnárovcov a tam ich obkľúčili. Bolo tam 62 ľudí, ženy, deti a starší muži, ktorí nestihli ujsť. Stáli a mrzli. V ten deň bolo mimoriadne chladno. Všetci vedeli, čo ich čaká. Vojaci obávaného protipartizánskeho komanda Edelweiss ich po skupinkách nahnali do domu a popravili. Niektorých zastrelili rovno pred domom, pred zrakmi ostatných.
"Spadol som. Privádzali ďalších a ďalších a tí padali na mňa. Uvažoval som, či zomriem pod hromadou mŕtvol, alebo ma zastrelia," spomína František Debnár, jediný z rodiny, kto masaker prežil. Keď bolo po všetkom, ušiel. Ešte zbadal svojho mŕtveho otca a brata.
Mohli sa objať predtým, než som ich zastrelil
Podľa obžaloby bol Nižňanský, veliteľ slovenskej časti jednotky Edelweiss, pánom nad životom a smrťou. V boji proti partizánom neváhal vraždiť aj civilistov. V obci Ostrý Grúň údajne vlastným samopalom zabil 20 ľudí.
Hrôzy toho dňa sa ešte neskončili. Komando odišlo do susednej obce Kľak. Tam zabili 84 ľudí, medzi nimi 25 žien a 33 detí mladších ako 18 rokov. Najmladšia Jozefína Haringová mala tri mesiace.
Zoznam zločinov, z ktorých prokurátor viní Nižňanského, ešte nie je úplný. Vo februári 1945 sa jednotka Edelweiss objavila neďaleko obce Kšinná. Na okraji lesa tam v troch podzemných bunkroch našli 18 neozbrojených ľudí židovského pôvodu, medzi nimi deti a ženy. Sedel tam aj malý Alexander Breuer, ktorý utekal s rodičmi pred Nemcami od Zlatých Moraviec. Keď ich objavili v bunkri, Alexander tvrdil, že sa volá Janko Kováč a ukryl sa tu, keď začali ostreľovať jeho dedinu. Urobil tak, ako mu povedal otec. Doklad na meno Kováč našiel náhodou vo vrecku kabáta a dnes vie, že mu zachránil život. Nemci mu uverili a urobili z neho "čestného člena oddielu". Na operácie ho nebrali, ale šťavnato mu o všetkom rozprávali.
Vojak Lichneker mu opísal popravu jeho vlastných rodičov bez toho, aby vedel, kto malý Kováč v skutočnosti je. "Vieš Janko, keď som ho išiel zabiť," hovoril o Breuerovom otcovi, "ponúkal mi peniaze, aby som ich nechal ujsť. Dal som im veľkú príležitosť. Mohli sa objať predtým, ako som ich zastrelil."
Nižňanský verzus prokurátor
Prokurátor obviňuje Nižňanského, že v ten deň zostavil popravnú čatu, ktorá 18 Židov zastrelila. To bol jediný moment, keď Nižňanský stratil nervy. "To je hrubá a hanebná lož," vykríkol chvejúcim sa hlasom.
Prokurátor Kuchenbauer opisuje komando Edelweiss ako mimoriadne brutálne a zákerné. Jeho členovia používali informácie platených či dobrovoľných zradcov a pri svojich bojových akciách používali civilistov ako živé štíty. Aj ženy a deti.
Podľa prokurátora bojovali proti partizánom na príkaz samotného Adolfa Hitlera z decembra 1942. Podľa rozkazu nemeckého Wehrmachtu bola skupina oprávnená "použiť na dosiahnutie úspechu všetky prostriedky, vrátane žien a detí".
Sám Nižňanský poslanie komanda nepopiera. "Žiadna armáda sveta netrpí partizánov," vysvetľuje. Nikdy však nezdvihol ruku proti ženám a deťom. "Civilné obyvateľstvo bolo tabu," tvrdí. Naopak. Svojím spôsobom vraj civilov chránili pred partizánmi, ktorí ich masakrovali rovnako ako vojaci.
O jednotke Edelweiss
Dr. Zlatica Zudová-Lešková z Historického ústavu Armády ČR opísala jednotku Edelweiss pre televíziu Nova takto: "Bola to nemecká úderná teroristická organizácia, ktorej možno pridať prívlastok protipartizánska a protipovstalecká. Šlo de facto o krycie meno Abwehrgruppe 218, čo znamená, že to bola jednotka nemeckej vojenskej spravodajskej služby."
Zložená bola zo štyroch zložiek, najpočetnejšia, slovenská, mala viac ako sto vojakov. Veliteľom celého komanda bol Nemec Erwin Thun-Hohenstein. Ten vo svojej povojnovej výpovedi uviedol, že poslaním skupiny bola špionážna, záškodnícka a protipartizánska činnosť. Agenti Edelweissu dokázali preniknúť do mnohých partizánskych oddielov.
Nižňanský však na súde opisuje Thuna celkom inak. Bol to vraj priateľský a otcovský typ. Džentlmen a dôstojník starej školy. "Na jednotky SS nikdy nepovedal nič dobré," povedal Nižňanský na súde.
Thuna popravili Sovieti hneď po vojne, Nižňanského po desiatich dňoch pustili. Prvá z mnohých záhad v tejto kauze.
Podľa Zudovej-Leškovej dostávali členovia Edelweissu žold päťsto korún slovenských mesačne, neporovnateľne viac ako riadni vojaci, zvýšený prídel alkoholu a cigariet. "Veľkou motiváciou bolo, že im v podstate zostalo všetko, čo si ukradli a čo vzali obetiam," dodáva.
Cennosti habali hlavne Židom. Aj tým pri obci Kšinná. Príslušník Edelweissu Ladislav Ferenc o tejto udalosti po vojne povedal: "Náš veliteľ Nižňanský zaistené osoby vypočúval, pritom sa pýtal na ďalšie cenné predmety a hlavne na osoby židovského pôvodu, ktoré sa prípadne ešte niekde ukrývali. Pri vypočúvaní boli mnohé zadržané osoby mučené, hlavne bitím pištoľami do hlavy."
Dokazovanie po 60 rokoch je ťažké
Súd s Nižňanským by mal trvať do konca októbra. Aký rozsudok, zaznie na jeho konci dnes nevie povedať nikto. Dokazovanie po 60 rokoch je veľmi ťažké. Nižňanského pritom musia usvedčiť z priamej vraždy, inak doživotie, ktoré požaduje prokurátor, nedostane.
Proti 86-ročnému Nižňanskému však budú svedčiť len o niečo mladší svedkovia, ktorí majú voči svojmu bývalému veliteľovi stále rešpekt, alebo príbuzní obetí, ktorí by už radi na celú tú hrôzu zabudli. Budúci týždeň ich má vypovedať asi dvadsať, už teraz je však jasné, že mnohí do Mníchova neprídu.
Vypovedať nepríde ani korunný svedok, 78-ročný Ján Repaský. Bol členom jednotky Edelweiss a podliehal Nižňanskému. V roku 1962 bol vo vtedajšom Československu odsúdený za účasť na masakroch. Obhajoba preto jeho dôveryhodnosť spochybňuje. Repaský vtedy tvrdil, že Nižňanský vydal rozkaz, že z oboch slovenských dedín "nesmie uniknúť ani živá duša". V roku 2001 pred vyšetrovateľmi dodal, že Nižňanský okolo seba strieľal ako v amoku. Repaský dostal osem rokov, Nižňanský trest smrti. Na Západe však výrok socialistického súdu brali ako propagandu.
Na otázku, či je Nižňanský vinný, nedokáže odpovedať ani Stanislav Motl, reportér televízie Nova, ktorý už roky pátra po vojnových zločincoch. "Mňa zaujímajú len tí, ktorí dokázateľne vraždili, alebo dávali na vraždy rozkazy. Malloth, to bol klasický zabijak. Nižňanský taký nie je. Pre mňa je to najtajomnejšia postava," hovorí Motl, ktorý od roku 1990 vyhľadal či kontaktoval sedem nacistických zločincov. Nižňanského našiel pred troma rokmi v jeho mníchovskom byte, ako si pokojne užíva dôchodok.
Nevyjasnené otázky
Viac ako rozsudok preto zaujíma pozadie. Ako sa Nižňanský dostal po vojne z rúk sovietskej NKVD, keď veliteľa komanda Edelweiss popravili? Ako sa mohol člen Edelweiss stať po vojne agentom československej rozviedky a neskôr americkým agentom? Ako mohol v Rádiu Slobodná Európa pracovať 29 rokov človek, ktorý sa údajne osobne podieľal na likvidácii britsko-americkej vojenskej misie pôsobiacej v roku 1944 na Slovensku? Zahynul pri nej aj americký korešpondent agentúry AP Joseph Morton, ako možno jediný novinár v tej dobe. A prečo začal britský Scotland Yard vyšetrovať tento incident, ktorý bol v rozpore aj s vtedajšími platnými zákonmi, až v septembri tohto roku?
A napokon, prečo obhajuje Ladislava Nižňanského, dnes už nemeckého občana, renomovaná mníchovská kancelária Bossi, ktorá pred šiestimi rokmi zastupovala aj exprezidentovho syna Kováča ml.? Kto vlastne platí advokáta Stefana Ufera, jedného z najdrahších obhajcov v Nemecku? Dôchodca Nižňanský?
