BRATISLAVA - Práceneschopnosť ľudí na Slovensku sa naďalej znižuje. V júli zaznamenala Sociálna poisťovňa "absolútne najnižšiu nemocenskosť", povedal jej riaditeľ František Halmeš. Na "péenke" bolo 3,256 percenta poistencov. Halmeš však upozorňuje, že v lete býva chorobnosť vždy nižšia, na jeseň sa zvyšuje.

Počet vypísaných ľudí klesá už od začiatku roka. Michal Horváth z rady riaditeľov poisťovne to prisudzuje novému zákonu o sociálnom poistení, ktorý podľa neho znižuje fiktívnu nezamestnanosť a vytláča "zo systému tých, ktorí využívali anomálie, keď nízkopríjmové skupiny mali na péenke vyšší príjem, ako keď pracovali".

Preplácanie "péeniek" zmenil zákon, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára. Predtým dostal chorý na deň 90 percent dennej čistej mzdy a po troch dňoch 70 percent, dnes dostane počas prvých troch dní 25 percent dennej hrubej mzdy a ďalšie dni 55 percent. Prvých desať dní navyše prepláca zamestnávateľ, nie Sociálna poisťovňa.

Ľubomír Čierny z Konfederácie odborových zväzov hovorí, že ľudia musia do práce chodiť aj chorí, aby o ňu neprišli, alebo čerpajú dovolenku. Podobné skúsenosti má predseda Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. "Percento práceneschopnosti veľmi úzko súvisí so sociálnym stavom a zamestnanosťou v regióne." Ľudia, ktorí sa boja o prácu, podľa neho čerpajú radšej dovolenky, v Bratislave zase na dovolenke zostanú v opačných prípadoch - keď sú podmienky a plat u zamestnávateľa veľmi dobré a dať sa vypísať nie je výhodné. Niektorí bratislavskí zamestnávatelia dokonca ponúkajú k dovolenke niekoľko dní "na chorobu", ktoré si môže zamestnanec vybrať ak ochorie a nemusí si vypisovať dovolenku ani péenku.

Štatistiky ukazujú, že sa predlžuje čas práceneschopnosti, čo je podľa Halmeša "objektívny trend", keď na péenke zostávajú tí, ktorí skutočne musia. Priemerná práceneschopnosť sa v júli 2004 oproti údajom spred roka zvýšila z 36 na 47 dní. Podľa Pásztora aj tu vidieť výpadok "krátkodobých péeniek", na ktoré si ľudia berú dovolenky a doma zostávajú s vážnejšími chorobami a zraneniami.

Najnižšia práceneschopnosť je dlhodobo v Bratislave, najvyššia na východe, v okresoch ako Stará Ľubovňa, Stopkov, Gelnica či Svidník. Práve tam, rovnako ako v Sobranciach, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Topoľčanoch a Partizánskom urobila poisťovňa kontroly. Skontrolovala 396 uchádzačov o zamestnanie, ktorí potom, ako prišli o prácu, odišli na péenku. Sto z nich hneď po prvej kontrole samo ukončilo práceneschopnosť.

Pri 807 kontrolách poisťovňa v šiestich prípadoch zistila porušenie liečebného poriadku, keď chorí napríklad neboli doma, alebo robili niečo, čo vzhľadom na ochorenie nemali. Pásztor hovorí, že nemusí ísť vždy o zneužívanie, zdravotné problémy, ktoré ľudia dovtedy potláčali, sa môžu zintenzívniť stresom zo straty práce.

Podľa Halmeša kontrola ukázala, že niektoré okresy majú vyššiu chorobnosť z rôznych dôvodov. "Existujú dôvody dané štruktúrou výroby a znečistením životného prostredia a potom úrazmi a zaťažením určitých orgánov ľudí, ktorí sú masovo zamestnaní vo fabrikách. Na druhej strane v niektorých okresoch sú nároky lekárov pri vypisovaní pacientov na PN rozdielne ako v iných okresoch."

Poisťovňa chce kontrolu ešte zefektívniť.