BRATISLAVA - Po reforme zdravotníctva parlament schválil včera aj fiškálnu decentralizáciu, ktorá prenáša na obce a regióny viac zodpovednosti za ich rozvoj. Odpoveďou môže byť aj zvýšenie miestnych daní.
Prijatým zákonom sa mení najmä to, ako štát rozdeľuje obciam časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb.
Po novom už o tom, ako sa peniaze obciam a regiónom rozdelia, nebude rozhodovať parlament, ale vláda. Viacerí opoziční, ale aj niektorí koaliční poslanci to odsúdili.
Miroslav Číž (Smer) povedal, že "rozpúšťať legitimitu parlamentu takýmto spôsobom je riskantné a nebezpečné". Katarína Tóthová (HZDS) zašla ešte ďalej, keď to označila za protiústavné.
Minister financií Ivan Mikloš je presvedčený, že to "protiústavné nie je" a tento nový postup považuje za najrozumnejšie riešenie. Argumentoval tým, že chyby, ktoré sa vyskytnú, bude možné pružne odstrániť jednoduchým nariadením vlády.
Jaroslav Baška (Smer) sa obáva, že vláda kritériá môže meniť aj viackrát do roka. Igor Šulaj (Smer) sa pokúsil zvrátiť situáciu návrhom, aby táto kompetencia zostala parlamentu, ale neuspel.
Zákon o fiškálnej decentralizácii mení to, že kým doteraz sa peniaze obciam rozdelili podľa počtu ich obyvateľov, od budúceho roka sa bude prihliadať aj na počet detí a dôchodcov. Na sumu pre obce a mestá bude mať vplyv aj takzvaný veľkostný koeficient. Mikloš povedal, že ním sa zohľadní, že "veľké mestá poskytujú služby aj tým, čo tam dochádzajú za prácou, štúdiom či zábavou".
Ministrovi oponuje Igor Šulaj zo Smeru. "Malé obce budú postavené pred problémy existenčného charakteru, veľké mestá budú nútené zvýšiť daň z nehnuteľností," povedal.
