Ekologické havárie nie sú pri prevádzkovaní ropovodu ničím neobvyklým. Na snímke z októbra 2002 zamestnanci Transpetrolu odstraňujú následky havárie pri obci Belža neďaleko Košíc. K havárii došlo pri výkopových prácach pri pokladaní optických káblov. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Ochrana životného prostredia komplikuje prepojenie ropovodu Družba so západnou Európou. O dva roky by mal medzi Bratislavou a rafinériou OMV v rakúskom Schwechate fungovať ropovod, ktorý na slovenskom území postaví Transpetrol. Projekt však ráta s jeho umiestnením v chránenej vodohospodárskej oblasti, kde zákon zakazuje stavať ropovody.
Ministerstvo životného prostredia síce tvrdí, že postaviť ropovod v chránenej vodohospodárskej oblasti zakazuje zákon o vodách. "No ten istý zákon však umožňuje, aby orgán štátnej vodnej správy povolil výnimku z tohto zákazu," pripúšťa riaditeľ odboru koncepcií a vodného plánovania na ministerstve Dušan Čerešňák.
Denník SME má k dispozícii posudok, vypracovaný Slovenským vodohospodárskym podnikom. Ten stavbu neodporúča hneď na niekoľkých úsekoch vrátane prekročenia Dunaja, ktorý napája zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove. "Prípadná havária ropovodu by mala katastrofálne dôsledky na kvalitu povrchových a podzemných vôd. Vzhľadom na charakter tejto oblasti by sa tieto účinky veľmi rýchlo rozšírili na veľkú plochu," píšu v posudku pre ministerstvo životného prostredia slovenskí vodohospodári.
Transpetrol uisťuje, že ropovod bude spĺňať tie najprísnejšie ekologické kritériá. "Starostlivo sme si vypočuli a zapracovali do projektu pripomienky všetkých zúčastnených strán," hovorí generálny riaditeľ Transpetrolu Štefan Czucz. Jedným z riešení by mohlo byť obalenie ropovodu pod Dunajom do oceľového a nie betónového plášťa.
Bratislavská vodárenská spoločnosť pripomína, že pripravovaná stavba ropovodu je iba niekoľko desiatok metrov severnejšie od ochranného pásma vodného zdroja Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď. "Ďalej sa po toku Dunaja nachádzajú vodné zdroje Kalinkovo a Šamorín a vodné zdroje v teritóriu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti," upozorňuje hovorkyňa Bratislavskej vodárenskej Jana Štulajterová.
Vodári sú na posudzovanie stavby ropovodu na Žitnom ostrove zvlášť citliví. Stále spomínajú na haváriu v Slovnafte v roku 1971, keď únik ropy spôsobil trvalé znehodnotenie a odstavenie vodného zdroja Podunajské Biskupice. Slovnaft následne v snahe zabrániť podobnej katastrofe v budúcnosti postavil tzv. hydraulickú clonu, ktorá zabraňuje priesakom ropy z rafinérie.
Ropovod Bratislava - Schwechat
dĺžka 60 km ročná kapacita 3,6 mil. ton cena stavby 28 mil. eur investori: Transpetrol (8 mil.) a OMV (20 mil.) predpokladaný začiatok stavby: 2005 predpokladané spustenie: 2006 na slovenskom území stavia Terraprojekt
