FOTO - TIBOR TAKÁTS
Pozor, prichádza legenda! Známa slovenská punkrocková skupina Zóna A oslávi zajtra v klube Babylon dvadsiate výročie existencie. "Neberieme to ako oslavu. Skôr ako jeden z našich ďalších koncertov, ktorý je výnimočný iba v tom, že zahráme aj v pôvodnej zostave, s ľuďmi, s ktorými sme Zónu zakladali," tvrdí skromne spevák Koňýk, ktorý do bratislavského klubu Babylon pozval spriaznené kapely Slobodná Európa, Princovia a Brickfield.
Anti soc-pop
Máloktorá skupina na Slovensku sa môže pochváliť tak bohatou históriou. Zóna A vznikla na troskách jednej z prvých pra-punkových bratislavských kapiel Paradox v máji 1984. Jej základ tvorili spevák Koňýk, gitaristi Leďo a Sveťo, basgitarista Braňo Alex a bubeník Ozi.
Už o rok sa objavila ich prvá demokazeta s piesňami Je to zlé, MHD alebo Pivo. "Zónu som po prvýkrát počul v roku 1985. Bolo to jednoducho skvelé. Už vtedy sa o nej hovorilo ako o legendárnej skupine, aj keď vlastne mala za sebou iba rok existencie," povedal známy hudobník a organizátor Michal Kaščák v relácii Ladí neladí.
Na rozdiel od režimom rozmaznávaných soc-popových skupín, musela Zóna, ktorej jednoduché, vtipné, ale aj odhodlané piesne, vychádzajúce z britského punku zo sedemdesiatich rokov, museli prekonať veľa prekážok. Boľševik jej nedovolil vystupovať, koncerty sa pravidelne končili zásahom policajného komanda. Absolvovala ponižujúce prehrávky, často nahrávala v poloprofesionálnych podmienkach.
Debut Potopa (1990) vyšiel vo vydavateľstve Opus a obsahoval materiál z predrevolučnej éry, ktorý už beztak vlastnili fanúšikovia na kazetách. Tesne pred nahrávaním prvého albumu skupinu v roku 1990 opustili dvaja členovia Braňo Alex a Ozi, ktorí s Whiskym a ďalším bývalým členom Zóny Sveťom založili rovnako populárnu Slobodnú Európu.
Roky útlmu
Prvý album vznikol za pomoci priateľov zo skupiny Ex-Tip a o krátky čas sa kapela predstavila v novom zložení s bubeníkom Mikom a basákom Lumpom. Po veľkom úspechu na začiatku deväťdesiatych rokov, keď vypredala aj PKO, prežila aj nasledujúci útlm, keď na koncerty chodilo iba zopár fanatikov. "Prišli nové štýly - grunge alebo hardcore, ktoré odsunuli punkrock na vedľajšiu koľaj. Bolo to ťažké obdobie, prežili len mohykáni. My sme však pokračovali ďalej, zabaviť sme sa dokázali aj pred dvadsiatimi ľuďmi," spomína Koňýk.
Druhý album Nie je to tak zlé (1993) recenzie strhali za amatérsky zvuk a slabšie piesne. Do širšieho povedomia sa skupina vrátila s vlnou neopunkových amerických skupín. Záujem o skupinu oživil aj jej najlepší album s parodickým názvom V životnej forme (1996), kde nájdete skladby Ľudia v pohybe, Chlapi alebo Móda už je iná. Ďalší album Nikto nevie jak to dopadne (2000) s hitmi Možno alebo Génius poznačili spory medzi zakladajúcim členom, hlavným skladateľom Leďom a zvyškom kapely.
Do hry vstúpili osobné antipatie, a tak sa Leďo rozhodol odísť. "Keby nebolo Reva, asi by som to aj zabalil," hovorí Koňýk o príchode nového gitaristu Martina Revického, na ktorého padla hlavná zodpovednosť aj za skladanie nového repertoáru. "Nehľadali sme žiadneho inštrumentalistu, pretože vieme, že ako hudobníci nie sme nič moc. Chceli sme kamoša, človeka, s ktorým si rozumieme. A to Revo splnil na 150 percent. Niekedy mám pocit, že nás baví skôr tá sranda, čo je okolo, ako hudba samotná."
Lepšie to byť nemôže
Skupiny z osemdesiatych rokov buď zanikli, alebo hrávajú pre pamätníkov. Zóna žije ďalej. Časom si vybudovala na slovenskej scéne silnú pozíciu, nepatrí do šoubiznisu ani do undergroundu. "Nepatríme do punkového podzemia, pretože aj tam platia rôzne nepochopiteľné pravidlá. Na druhej strane nie sme závislí ani od manažérov, ktorí hovoria, čo máme robiť a čo nie. Okrem alkoholu nie sme od ničoho a nikoho závislí!" hrdo vyhlasuje spevák, ktorý si pred časom založil vlastné vydavateľstvo Inflagranti Records.
To prednedávnom vydalo aj najnovší album Zóny A Na predaj, ktorý získal rôznorodé reakcie - od nadšených po odmietavé. Niektoré z nových pesničiek ako napríklad Chleba, Závislí alebo Som zlý by sa dali zaradiť do "zlatého fondu" Zóny A.
Svet sa mení, Zóna zostáva rovnaká. "Prečo by sme sa menili? Nevidíme najmenší dôvod. A hlavne, dokonalosť sa už vylepšiť nedá!" dodáva s úsmevom na tvári spevák.
