Americký cyklista Tyler Hamilton, pretekajúci za švajčiarsku stajňu Phonak, ukazuje zápästia na tlačovej konferencii včera v Regensdorfe. Olympijský víťaz v časovke je podozrivý z dopingu a manipulácie so vzorkami na OH 2004 v Aténach a na práve prebiehajúcej Vuelte. FOTO - TASR/AP
BRATISLAVA - V honbe za úspechom niet posvätných vecí. Nie je ňou ani krv. Do módy sa vracia jej zneužívanie.
Americký cyklista Tyler Hamilton sa pred mesiacom po triumfe v olympijskej časovke vycieral na všetky svetové strany. Iba pár ľudí vie, ako sa tváril, keď mu oznámili, že analýzy jeho krvných vzoriek, odobratých 19. augusta na olympiáde a 11. septembra po 8. etape španielskej Vuelty, ho usvedčili zo zakázanej transfúzie. Pravdepodobne by sa mu človek krvi nedorezal.
V utorok večer pred novinármi už hral sebavedomého. "Som stopercentne nevinný," tvrdil. Vraj muselo dôjsť k manipulácii s jeho krvou pri chirurgickom zákroku. "Akom? Kde? Kedy?" pýtali sa novinári, ale odpovede sa nedočkali.
Malovič: Neprekvapilo ma to
Krv je perpetuum-mobile ľudského tela. Starovekí gladiátori pili dobytčiu krv, aby ponúkli divákom čo najkrvavejšie zážitky. Novovekí pijú krv dopingovým komisárom. Obohacujú svoju krv vlastnou, ba dokonca aj cudzou krvou.
Päť litrov, cirka osem percent ľudskej váhy, priam vábi k zneužívaniu. "Krv je nosičom všetkej výživy," pripomína športový lekár Pavel Malovič, viceprezident Antidopingového výboru SR. Hamiltonov prípad ho neprekvapil. "Po prvé, cyklistika je najväčšie laboratórium dopingových látok. A po druhé, švédsky profesor fyziológie Bengt Saltin už začiatkom jari publikoval článok, v ktorom predpovedal návrat niektorých klasických foriem dopingu vrátane transfúzie alebo autotransfúzie krvi."
Už Viren dopoval vlastnou krvou
Škandinávia je zrejme kolískou krvného dopingu tohto typu. Podozrenia sa vynorili už v ére úspechov fínskych vytrvalcov v sedemdesiatych rokoch, najmä Juhu Väätäinena a Lasseho Virena. "Energiu čerpám zo sobieho mlieka," bránil sa v Montreale 1976 útokom novinárov Viren, ktorý vyhral na dvoch olympiádach po sebe behy na 5000 aj 10 000 m.
Metóda je vcelku jednoduchá. "Športovcovi, ktorý sa dopuje vlastnou krvou, zhruba mesiac pred významnou súťažou postupne odoberú asi liter krvi, ktorý zamrazia," opisuje ju český odborník MUDr. Jan Hnízdil v knihe Doping alebo zákulisie vrcholového športu. "Organizmus športovca si krvnú stratu za 5 - 6 týždňov nahradí. Krátko pred pretekmi sa krv rozmrazí a športovcovi ju vrátia do obehu. Dôjde k okamžitému výraznému zvýšeniu predovšetkým červených krviniek a tým aj celkovej kyslíkovej kapacity organizmu, ktorá má zásadný význam pre záťaž vytrvalostného charakteru."
Na listinu zakázaných dopingových metód sa transfúzia krvi dostala až v roku 1986. Po tom, ako na losangeleskej olympiáde 1984 Američania skopírovali fínsky recept a žali nevídané úspechy v cyklistike. Tí v niektorých prípadoch použili cudziu krv - darcu rovnakej krvnej skupiny. Aj s rizikom infekcie.
Riziko je veľké - hrozí až smrť
Bol to však platonický zákaz. Uplynuli bezmála dve desaťročia, kým sa podarilo vyvinúť metódu, schopnú transfúziu dokázať. Hamilton si zašpinil ruky v krvi, konštatuje francúzsky denník Liberation. Podľa výskumného pracovníka univerzity v Orsay Patricka Laura, metódu predvlani vyvinula hematologická klinika v Sydney a momentálne ju okrem austrálskeho laboratória je údajne schopné uplatniť len lausannské. "Založená je na princípe odlišnosti rozloženia antigénov v hladine červených krviniek," tvrdí Francúz. Austrálčania zjednodušene hovoria o "kvantifikácii antigénov krvných skupín". Úplne polopate: odhalí populácie krviniek rozdielnych ľudí.
"Prekvapuje ma, že športovci sú ochotní až tak riskovať," vraví Pavel Malovič. "Pri transfúziách tohto typu hrozí také zahustenie krvi, že možno aj zomrieť, lebo srdce nie je schopné prečerpať krv hocijakej viskozity."
Môže zabiť, ale je v obľube
Jedno z mála autentických svedectiev vydal nedávno španielsky profesionálny cyklista Jesús Manzano. Koncom roku 2002 mu vzali liter krvi a dopravili ju na kliniku vo Valencii. Po týždni Tour de France 2003 mu na hotelovej izbe vrátili pol litra. Transfúziu druhého zažil pred pretekmi Okolo Portugalska. "Keď mi do žíl natieklo 125 ml, triasol som sa a pripadal si ako na severnom póle," vykresľoval pocity. Tvrdil, že sa pozeral smrti do tváre. Krv bola údajne zle zakonzervovaná, bez mena na sáčku, ktovie, či vôbec bola jeho...
"Krvný doping môže zabiť, ale opäť je v obľube," čuduje sa The Guardian.
Amerika sa ešte pred časom tešila, že nemá nikoho na zozname hriešnikov aténskej olympiády, lebo si v dôsledku aféry Balco prečistila nomináciu. Predčasne.
"Hamilton je inteligentný chlapec, ktorý by neriskoval transfúziu," presviedča Georges Luedinger, hovorca švajčiarskeho tímu Phonak. Ale kto mu uverí? Veď tesne pred olympiádou usvedčili iného člena Phonaku, bývalého svetového šampióna Oscara Comanzinda z užívania erytropoetinu, syntetickej obdoby krvného dopingu.
