FOTO - SPI INTERNATIONAL
icejmaková, Vladimir Fiodorov, Bryan Adams
Žanna je šťastná žena. Zaľúbil sa do nej sám veľký Bryan Adams. Vyznáva jej lásku, chodí jej spievať serenády. Kto by jej nezávidel?
Žanna je chorá žena. Dlhodobo umiestnená v psychiatrickej klinike, trpiaca "komplexom nevesty Kristovej" - chorobnou predstavou, že ju zbožňuje svetoznámy spevák pop music.
Liečebňa leží v Ingušsku, píše sa rok 1996 a práve sem sa presunulo ohnisko bojov ruských štátnych vojsk a čečenských separatistov.
Veľmi čudná vojna, v ktorej proti sebe stoja velitelia, čo pred pár rokmi bok po boku bojovali v Afganistane. Poznajú sa menami, tykajú si, občas nechajú utíchnuť paľbu, zasadnú spolu, popijú vodky, pofajčia trávky, vymenia si zajatcov a telá padlých. Potom znova rozohrajú šialené vojnové hry.
Otcovský primár v obave pred príchodom vojsk odišiel vybavovať evakuáciu ústavu - a už sa nevrátil. Personál sa rozutekal. Pacienti ostali odkázaní sami na seba. Jeden na druhého. A z milej Žanny, vláčiacej so sebou všade sny o Bryanovi Adamsovi a svoj akordeón, na ktorom dokáže zahrať jedinú polku, si čečenskí vojaci urobili krutý žart. Nahovorili jej, že jeden z nich, intelektuál Ahmed, si ju chce vziať za ženu. Úbohá dievčina sa parádi na sobáš a ruské vojská pripravujú útok.
Svetoznámy ruský režisér Andrej Končalovskij si tentoraz vybral skutočne zvláštny príbeh. Zvláštny, no nie nepravdivý. "V roku 1995 som sa dozvedel o psychiatrickej klinike v Ingušsku, pár kilometrov od čečenských hraníc. Jej pacienti ostali po vpáde čečenských vojsk odkázaní na vlastné sily," povedal Končalovskij. "Ihneď som napísal scenár, ale keď ho čítali čečenskí priatelia, odmietli ho ako plný lží a nezmyslov. Podľa ich pripomienok vznikla druhá verzia - a tú potom pripomienkovala novinárka Anna Politkovská, spravodajkyňa Rádia Sloboda v Čečensku. Práve ona doplnila skutočnosti o vzťahoch ruských a čečenských veliteľov."
Končalovskij do autentického obrazu postsovietskej reality vsadil skutočného Bryana Adamsa, do omrzenia spievajúceho hit Have You Ever Really Loved a Woman z filmu Don Juan de Marco. Figúrky chovancov ústavu, ich ošetrovateľov, ale aj čečenských a ruských vojakov sú výrazné, osobité, autentické. Výber hereckej predstaviteľky hlavnej roly bol jednoduchý - Julija Vysocká je Končalovského manželka. Pred nakrúcaním žila dva mesiace v psychiatrickej liečebni neďaleko Moskvy pod menom Žanna.
Film je nielen úvahou o nezmyselnosti a absurdnosti vojen, ale aj o tom, čo je normálne a čo nie, kto si zaslúži nálepku "blázon", o povahe dobra a zla, o najzákladnejších veciach existencie. Je zábavný, hlboký, hoci chvíľami trošku ťažkopádny a popisný.
