V jednotlivých častiach Slovenska sú platy rozdielne. Vo všeobecnosti platí, že čím je v regióne nižšia nezamestnanosť, tým sú tam vyššie platy. Potvrdzujú to aj oficiálne štatistiky, podľa ktorých sa najlepšie zarába v Bratislavskom kraji a najhoršie v regiónoch Banskej Bystrice a Prešova.
Plat je totiž súčasťou ceny práce, pri ktorej platí základná ekonomická rovnica ponuky a dopytu. Čím je v regióne nižšia ponuka voľnej pracovnej sily, teda menej nezamestnaných, tým bude cena práce vyššia, a teda aj platy budú vyššie. "Zamestnávatelia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou nie sú až tak tlačení zvyšovať platy, keďže na každé pracovné miesto čaká ďalších desať nezamestnaných ochotných nastúpiť za ponúknutú mzdu," vysvetľuje ekonomický analytik Ľudovej banky Mário Blaščák.
Výška platov nezávisí len od regiónu, ale aj od kvalifikácie zamestnanca. Čím má uchádzač o zamestnanie vyššie vzdelanie, tým je na trhu práce žiadanejší, a teda aj v platovom vyjadrení drahší. Dlhodobo sa na Slovensku najlepšie zarába v telekomunikačnom a finančnom sektore. Naopak, najnižšie mzdové ohodnotenie majú zamestnanci poľnohospodárskych podnikov, hotelov a reštaurácií.
Prílev investícií prevláda na západnom a severnom Slovensku, kde existuje diaľničné spojenie na iné európske trhy. Nezamestnanosť je tam teda najnižšia, čo tlačí na rast platov. Dochádza tak k prehlbovaniu sociálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými časťami krajiny. Vláda chce tento trend stlmiť podporou investícií len v regiónoch s nadpriemernou nezamestnanosťou. Výnimku v takejto politike štátnej podpory majú len investície do vývoja, ktoré zamestnajú vysoko kvalifikovaných odborníkov. (tv)
