Vlani sa pred Úradom vlády rozložila skupina ľubických Rómov, ktorí žiadali prezidenta a vládu, aby im pomohli riešiť ich bytovú situáciu, pretože do Ľubice, kde im ponúkli najprv provizórne ubytovanie v unimobunkách, a kde majú neskôr dostať štyri sociálne byty, sa už v žiadnom prípade nevrátia, lebo sa boja úžerníkov. "Keby sme sa tam vrátili, tí druhí by nás zabili," povedala jedna z nich. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Vláda by dnes mala rokovať o analýze, ktorá otvorene hovorí, že úžera nadobudla na Slovensku nebývalé rozmery. Takmer bez výnimiek ide o problém vnútri rómskej komunity. Medzi doteraz zistenými páchateľmi boli údajne iba Rómovia.
Policajná štatistika tvrdí, že od roku 1993 spôsobili úžerníci škodu za viac ako 12 miliónov korún. "To by som neodhadoval ani na desatinu (skutočnej škody) . Desiatky miliónov korún, ktoré idú do sociálneho systému, sa dostanú do rúk niekoľkých jednotlivcov," hovorí spoluautor analýzy Peter Mikuš z Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity.
Podobne hovorí aj o doteraz objasnených prípadoch. V rovnakom období za úžeru odsúdili iba 77 ľudí, len osem z nich na nepodmienečné tresty. "Je to iba vrchol ľadovca," vraví Mikuš. Tvrdí, že účinnosť trestného konania je iba sedem percent.
Všetci oslovení sa zhodujú, že obete úžery sa len neochotne obracajú na políciu. "Aj v prípadoch, keď už prídu a oznámia polícii trestný čin úžery, neskôr svoje výpovede odvolávajú," sťažuje sa hovorkyňa polície v Prešovskom kraji Magdaléna Fečová. Vyzvala všetkých poškodených, aby sa nebáli a na políciu išli.
Úžerníci v prevažnej väčšine prípadov peniaze vyberajú v čase vyplácania dávok. Zadlžených k tomu nútia aj násilím. V analýze sa píše, že práve úžerníkov často väčšinové obyvateľstvo považuje za "jediných slušných cigáňov" z celej komunity. "Sú slušne oblečení, majú možnosť dodržiavať základné zásady hygieny," hovorí správa. V mnohých prípadoch si priazeň väčšinového obyvateľstva získavajú tým, že za prijateľné úroky požičiavajú jeho sociálne slabším príslušníkom. Tak si zároveň vytvárajú svedkov, keby im hrozilo trestné stíhanie.
Analýza navrhuje aj niektoré riešenia. Predkladá ju vicepremiér Pál Csáky. Podľa jeho hovorcu Martina Urmaniča to má byť "jeden z prvých materiálov smerujúcich k tomu, aby sa úžera začala potláčať." Ktoré z navrhovaných riešení sa prijmú, však záleží na dohode ministrov. "Predbiehali by sme diskusiu," dodal Urmanič.
Mikuš navrhuje, aby štát úžeru označil za obzvlášť závažný trestný čin a aby polícia pri jej vyšetrovaní mohla využívať aj rôzne sledovacie techniky. Problém vidí aj v príliš nízkych trestoch. Sudcovia väčšinou nedávajú súhlas ani na väzobné stíhanie páchateľov.
"Stačí prísť do osady a musí vám udrieť do očí, keď má niekto postavený murovaný dom, má tri autá a je 15 rokov nezamestnaný," povedal Mikuš. Podľa neho by mal možný úžerník dokazovať pôvod svojho majetku. Podobný sporný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti však už raz poslanci odmietli.
