BRATISLAVA – Mesto Prešov sa stalo symbolom boja proti nezmyselnému utajovaniu informácií pred občanmi. Mestskí poslanci prijali všeobecne záväzné nariadenie, ktorým definovali, čo na mestskom úrade budú považovať za služobné tajomstvo. Túto právomoc im dáva zákon. Nie je ale absolútna. Ústava občanom zaručuje právo na informácie, ktoré možno obmedziť len vo veľmi závažných prípadoch.
Prešovský problém sa týka celej krajiny
Prešovské nariadenie označujú viacerí právnici za zmätočné. Pod ochranu služobného tajomstva zahŕňa aj informácie, ktoré viac ako dostatočne chránia iné zákony – napríklad zákon o štátnom tajomstve. Kritici rozhodnutia prešovských poslancov mu ale vyčítajú najmä snahu utajiť informácie, ku ktorým by občania mali mať neobmedzený prístup. K najhorlivejším zástancom utajovania istých informácií patrí primátor Prešova a podpredseda SDKÚ Juraj Kopčák, ktorý tvrdí: „Pre orgány mesta Prešov skutočne nie je problémom zverejňovať všetko. Pretože nemáme dôvod pred občanom nič tajiť.“
Okresný prokurátor Michal Glevaňák podal voči všeobecne záväznému nariadeniu protest, lebo 11 bodov považuje za nezákonných. Mestské zastupiteľstvo má svoje rozhodnutie prerokovať znova. Primátor Kopčák k tomu povedal: „Zo spomínaných jedenástich výhrad okresného prokurátora budeme na radnici pracovať na troch (rokovanie mestskej rady, majetkové otázky a správne konanie). Zmeníme ich text, prípadne spresníme alebo časť ustanovenia zo všeobecne záväzného nariadenia navrhneme poslancom vypustiť. Ostatné napadnuté položky navrhneme ponechať v pôvodnom znení.“
Pôda pre korupciu a klientelizmus
Primátor Kopčák je teda za to, aby sa na „podkladové údaje a informácie týkajúce sa investičných a neinvestičných zmluvných akcií“ vzťahovalo služobné tajomstvo. Prísne vzaté, ak by pracovníčka mestského úradu informovala občana, či plánuje mesto v jeho ulici urobiť vianočnú výzdobu, porušila by služobné tajomstvo a hrozil by jej vysoký trest.
Podľa Kopčáka je správne utajiť aj „informácie a skutočnosti o obchodných rokovaniach vrátane informácií z týchto rokovaní“. Tu dokonca vzniká zvláštna situácia: ak sa na obchodnom rokovaní za nejakú firmu zúčastní osoba, ktorá nemá oprávnenie na prístup k informáciám tvoriacim služobné tajomstvo (bežná situácia), aby sa v tomto prípade neporušil zákon, zástupca firmy by mal byť v bezvedomí. Ak by aj zástupca firmy spomínané oprávnenie mal, nemohol by vo firme vlastných ľudí informovať o tom, čo dohodol.
Na druhej strane takéto obmedzenie by dokázalo účinne chrániť tunelovanie mestskej pokladnice. Nikto nezainteresovaný by totiž nemal možnosť získať informácie o tom, na základe čoho sa vybrala určitá firma a nikto by nemal možnosť oboznámiť sa s podmienkami v zmluvách.
Utajiť podľa Kopčáka je nevyhnutné aj „schválené zmluvy a dohody, ak to ich charakter vyžaduje alebo sa na tom zmluvné strany dohodnú“. Pri klientelistických alebo tunelárskych predajoch nehnuteľností možno teda zabezpečiť, aby sa nikto nemohol dozvedieť podrobnosti.
Kopčák si napriek tomu praje: „Nechcem, aby Prešovčania nadobudli pocit, že mesto vedú podvodníci a zločinci.“
PETER KUNDER
