V posledných rokoch zaplavuje pulty našich kníhkupectiev celý rad rýchlenej prekladovej literatúry, ktorej obsah i dizajn (o kvalite prekladu radšej nehovoriac) necháva čitateľa často bezradne stáť nad výberom vydavateľov. Mnohé životopisné knihy majú skôr charakter brakovej memoárovej literatúry, než serióznejšej štúdie nejakej osobnosti a jej diela. Preto treba len privítať vydavateľský počin pražského nakladateľstva Orpheus, ktoré v edícii filmových tvorcov ponúka vzácne ucelenú, zasvätenú publikáciu o dánskom režisérovi Larsovi von Trierovi z pera popredného teoretika Petra Schepelerna, doplnenú podrobnou filmografiou a bohatým sprievodným manuálom.
Pokus postihnúť osobnosť Larsa von Triera, jedného z najvýstrednejších manipulátorov a zároveň najosobitejších a najznámejších režisérov súčasnej svetovej kinematografie, sa nemohol zaobísť bez návratu k prvotným obrazom, do jeho detstva a dospievania, hoci už v úvode knihy autor zdôraznil, že jeho cieľom je osvetliť skôr plody Trierovho talentu, než jeho osobu. Vecne, bez zbytočného škandalizovania zverejňuje fakty o jeho cielenom počatí mimo manželstva, o ktorom sa Trier dozvedá od umierajúcej matky až vo svojich kristových rokoch. V rodine si budúci filmár postupne buduje svoju excentrickosť a sklony k anarchii, po skutočnom otcovi dedí umelecké nadanie. Základnú školu opúšťa v šiestej triede, vstrebáva svet a učí sa sám, oficiálnu maturitu skladá individuálne až oveľa neskôr na večernom gymnáziu.
Stáva sa z neho sarkastický mladík s intuitívnou schopnosťou zasiahnuť druhých na citlivom mieste. Zaujíma sa o film, ale štúdium filmovej vedy na Kodanskej univerzite demonštratívne ignoruje: "Nijako sa nezapájal do akademickej činnosti, nikdy nenapísal žiadnu prácu, tobôž aby zložil nejakú skúšku." Peter Schepelern vie, o čom hovorí, tri roky bol Trierovým pedagógom a otvoril mu cestu ku klasikovi dánskej kinematografie Carlovi Theodorovi Dreyerovi, ktorého dielo mu spolu s Tarkovského Zrkadlom (1975) poskytlo estetické východiská a stalo sa neskôr jedným zo základných inšpiračných zdrojov režisérovej tvorby.
Až vďaka štúdiu na Dánskej filmovej škole dokázal Trier využiť svoj talent kráčať vlastnou cestou naplno. Napriek klasickým problémom s prispôsobením sa nejakému systému sa z neho stáva efektívny, trochu pragmatický, no dostatočne vynaliezavý a uznávaný mladý experimentátor.
Schepelern objavne, film po filme analyzuje jeho programovú provokatívnosť a novátorstvo, snahu vymaniť filmovú tvorbu z priemernosti a pritom uplatniť svoje nadanie aj vo filmoch určených masovému publiku. Od nečakaných amatérskych pokusov, cez prvé medzinárodné úspechy s Prvkom zločinu (1984) a Európou (1991), rozruch okolo drámy Prelomiť vlny (1996), až po umelecký manifest Dogma 95 a Idiotov (1998), či ostatné oslavované filmy ako Tanečnica v tme (2000) či najnovší Dogville (2003), v ktorých sa Trier od kánonov Dogmy 95 zámerne odklonil: akoby každé pravidlá, aj tie jeho vlastné, existovali len preto, aby ich mohol vždy nanovo, no pritom konštruktívne prekračovať.
Autor sa neponára len do veľkých tém, myšlienkovej hĺbky a filozofického kontextu Trierových filmov, no často sa dotýka aj zdanlivých detailov a okolností ich vzniku, ponúka čitateľom komplexný, zrozumiteľný a prístupný pohľad na všetky roviny Trierovej tvorby až po jej záverečné dobové zhodnotenie. Jeho kniha je prijateľná a inšpiratívna nielen pre filmových odborníkov, ale aj pre tých čitateľov, ktorí laicky túžia preniknúť do umeleckého zákulisia a pristihnúť tvorivosť pri čine.
Peter Schepelern dopísal kapitolu o zatiaľ poslednom Trierovom filme Dogville, premiérovanom práve v našich kinách, špeciálne pre české vydanie knihy. Aktuálne tak doplnil svoj vtipný a objektívny pohľad na jedného z najväčších fenoménov súčasnej kultúry. Jeho kniha trpezlivo pomáha aj radovému divákovi a pozýva všetkých do kina: Dogville je film, v ktorom sa uvidíte ako v zrkadle.
Autor: ZUZANA GINDL-TATÁROVÁ(Autorka je filmová dramaturgička, v súčasnosti prednáša na VŠMU)
