Škola deti neučí, ako sa učiť a ako si robiť úlohy

Odchodom zo školy sa pre deti šichta nekončí. Zhruba dve hodiny sa doma pripravuje 20 - 30 percent detí. Ďalšia tretina je rýchlejšia - na hodinách sa snažila zapamätať si čo najviac látky a doma si dokáže napísať úlohy aj sa naučiť do hodiny. Sú však ..

Školská psychologička Mária Tóthová-Šimáčková zistila, že veľa detí nevie, ako má správne vyzerať domáca príprava do školy. Škola ich totiž neučí, ako sa majú učiť. FOTO - AUTORKA

Nevedia si v učení nájsť systém

Tieto fakty zistila školská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková v prieskume medzi žiakmi základnej školy. Postrehla však aj to, že deti často nevedia, ako sa správne učiť a ako si písať domáce úlohy. "Veľa detí si nedokáže v učení nájsť systém. Mala by ich to naučiť škola, ale tá to nerobí. Preto by im mali pomôcť rodičia, a to od prvého vstupu do školy," hovorí Tóthová-Šimčáková.

Podľa jej prieskumov sú rodičia v prvých štyroch rokoch ochotní deťom pri učení pomôcť, na druhom stupni však už vyžadujú, aby dieťa zvládalo učenie samo. "Bohužiaľ, poznám deti, ktoré aj v 8. - 9. ročníku nie sú schopné bez pomoci rodičov zvládnuť prípravu na takej úrovni, aby mali na druhý deň v škole úspech," vraví psychologička.

Za dobrými známkami aj rodičia

Ak teda rodič chce, aby dieťa nosilo domov dobré známky, musí sa s ním učiť. Ak to dieťa potrebuje, aj vo vyšších ročníkoch. "Musí systematicky, dennodenne kontrolovať, čo sa naučilo, prípadne mu pomáhať s robením poznámok, učebnej osnovy či pri zjednodušení učiva," vysvetľuje Tóthová-Šimčáková.

V systéme učenia nesmie chýbať pravidelnosť, aby sa deťom nenakopilo príliš veľa neprebranej látky naraz. Až polovica detí však priznáva, že sa učí nepravidelne alebo len občas. Ak dostanú úlohu, napríklad sloh, na ktorý majú dva týždne, mali by si ho urobiť v deň, keď majú v škole menej úloh. Väčšina si ho však odloží na posledný deň, potom toho majú veľa a nervozita i preťaženosť sú na svete.

Učiva je veľa, pomoc je nevyhnutná

"Problém spočíva aj v tom, že deti majú učenia veľa. V škole sa často neprihliada na to, že majú v jednom dni dejepis, zemepis, prírodopis, kde sa musia naučiť celé texty. A hoci škola dbá na to, aby deti mali asi dva dni v škole ľahšie, pri presúvaní úloh sa môže stať, že aj v tie majú rovnako veľa učenia," priznáva psychologička.

Mnohí rodičia frflú, že robiť s deťmi úlohy a učiť sa s nimi do školy nestíhajú, a sťažujú sa, že vlastne suplujú školu. "Môže to vyznievať tak, že učiteľ frontálne naučí všetky deti a tie, ktoré nestíhajú, sa musia látku doučiť doma. To je však problém dnešnej doby, že máme veľa detí v triedach, že sa látka učí veľmi nahustená, a učiteľ často nemá možnosť venovať ani hodinu opakovaniu. Rodič by preto mal prispôsobiť spoločné sedenie nad úlohami požiadavkám a tempu dieťaťa, a pretlmočiť mu látku, ktorej nerozumie, do reči, ktorú pochopí."

VIETE, AKO SA SPRÁVNE UČIŤ?

Najvhodnejší čas na učenie

Po príchode zo školy, po šiestich hodinách učenia, by dieťa malo mať v učení pauzu. Pauza by však nemala byť príliš dlhá. Medzi treťou a piatou hodinou poobede totiž kulminuje schopnosť sústrediť sa, čo by dieťa malo využiť - je to optimálny čas na učenie.

Deti, ktoré chodia na veľa záujmových krúžkov, a k učeniu sa dostanú až večer, by sa mali učiť medzi siedmou - ôsmou hodinou večer, pretože aj vtedy sa ešte naša schopnosť podať výkon trochu zvyšuje.

Neodporúča sa učiť tesne pred spánkom, lepšie je ráno si privstať a krátko si látku zopakovať. Raňajšie opakovanie sa neodporúča len deťom, u ktorých by mohlo vyvolať stres a obavu z toho, koľko toho ešte nevedia.

Ako by malo vyzerať miesto na učenie

Priestor na učenie by mal byť nerušivý. Niektoré deti potrebujú mať na stole poriadok, iné majú radšej usporiadaný chaos. Ďalšie deti sa zase potrebujú pri učení prechádzať - každému by sme mali umožniť to, čo potrebuje.

Dobré je, ak sa môže učiť v samostatnej miestnosti, kde nie je ruch, ktorý by ho mohol vyrušiť. Niekedy sa odporúča aj neumiestniť stôl pod okno, pretože dieťa potom ruší výhľad z okna a namiesto učenia pozoruje dianie vonku.

Ako dlho sa učiť

U prváčika, druháčika, ktorému dlho trvá, kým prepíše jedno písmenko či prehláskuje jedno slovo, učenie trvá aj hodinu, hodinu a pol. ôsmak či deviatak, ktorý sa chce kvalitne naučiť, by mal absolvovať asi dve hodiny tvrdého učenia v popoludňajších hodinách.

Je to však individuálne, niektoré deti zvládnu učenie a domáce úlohy do jednej hodiny aj bez pomoci rodičov.

Zapojiť všetky zmysly

Pri učení je dobré zapojiť čo najviac zmyslov, teda aj sluch a reč. Pri učení by deti mali rozprávať učivo nahlas, aby počuli, čo hovoria. Text (najlepšie z poznámok) by si mali raz-dvakrát prečítať a potom zopakovať nahlas. Nemalo by to byť tak, že si povedia jednu vetu, ktorú práve prečítali a potom dúfajú, že už vedia celé učivo.

Odporúča sa urobiť si päť základných bodov, ktoré sú dôležité - je to dobrá pomôcka na pamäť.

Úloha rodiča

Ak rodič pomáha dieťaťu s úlohami a učením, mal by byť len akýmsi prísediacim. Dieťaťu má pomôcť len vtedy, keď ho o to požiada. Sú deti, ktoré chcú len niečo dovysvetľovať a potom sa už učiť samy. Treba nechať na nich, ako sa rozhodnú, čo im najviac vyhovuje.

Keď skúšame dieťa, mali by sme mu dávať otázky, ktoré sú pri texte v knihe, a skontrolovať, či si prečítalo aj text v knihe, nielen svoje poznámky. Dobré je položiť mu aj zopár otázok z predchádzajúcej látky, aby sme si overili, či má dieťa v učení systém.

Základ - dobré poznámky

Sú deti, ktoré majú také nekvalitné poznámky zo školy, že sa z nich nedokážu učiť. Sú nesystematické, nekompletné, vytrhnuté z kontextu, nemajú nadpis. Pri opakovaní tak dieťa nevie, o aké učivo ide, čo je viac a čo menej dôležité. Musí sa tak učiť z textov v knihe, ktoré sú však príliš dlhé a niekedy v nich nie je vyznačené hlavné a vedľajšie učivo.

Vtedy sa odporúča naučiť deti robiť si dobré poznámky, alebo, ak je to možné, prefotiť si poznámky od spolužiaka, ktorý si ich robí dobre. Tento postup sa odporúča aj pri deťoch s poruchami písania, ktoré majú problémy si poznámky dobre napísať.

Deti so zlými poznámkami si môžu tiež podčiarkovať učivo v knihe, ak im to učiteľ dovolí.

Najčastejšie chyby

Odkladajú si úlohy, na ktoré majú čas jeden až dva týždne, na poslednú chvíľu, a potom sa im na jeden deň nakopí príliš veľa učiva.

Učia sa najprv predmety, ktoré majú rady, a ťažšie si odkladajú na neskôr. Potom sa ich učia po troch-štyroch hodinách, keď je ich pozornosť a sústredenie už dávno preč.

Chcú mať prípravu do školy čo najrýchlejšie za sebou, takže sedia nad učením hodinu-dve bez prestávok. To nie je dobré, pretože mozog má určitú kapacitu a potrebuje k lepšiemu výkonu aj oddych.

Deti si najprv robia domáce úlohy a potom sa učia, tieto dve činnosti nespájajú do jednej.

Veľa detí sa učí pri hudbe, čo však nemusí vyhovovať každému.

Predmety sa učia tak, ako si ich vytiahnu z tašky, jeden za druhým, bez systému. Aj tu by však mali platiť isté zásady, ktoré by deti mali dodržiavať.

Ako by to malo byť

Úlohy si treba robiť vtedy, keď je v škole ľahší deň s malým počtom domácich úloh a učenia.

Správne by sa mali najprv učiť ťažké predmety a na záver sa učiť predmety, ktoré majú rady. Ak má žiak rád biológiu či angličtinu, mal by si ich nechať na záver, akoby "za odmenu".

Medzi učením by si mali robiť prestávky, ktoré by však nemali byť dlhšie, ako čas učenia. Malo by to vyzerať ako v škole: 45 minút či hodinku sa učím, 15 - 30 minút pauza.

Keď si robia domáce úlohy, hneď by si mali pozrieť aj učivo a zopakovať si ho, lepšie si ho zapamätajú.

Ak sa dieťa chce učiť pri hudbe, mala by to byť hudba, ktorá ho neruší - tichšia a pokiaľ možno bez slov.

Odporúča sa však, aby ich pri učení striedali: matematika ako prírodovedný predmet by sa mala striedať so slovenčinou (humanitný) a nie s fyzikou či chémiou. Ťažšie predmety tiež možno striedať s ľahšími.