Prierez tvorbou chorvátskej výtvarníčky Sanje Ivekovićovej True Stories uzatvára tohtoročný výstavný program galérie, zameraný prevažne na prezentáciu tvorby výtvarníčok zo stredo- a východoeurópskeho regiónu.

Tvorbu Sanje Ivekovićovej, jednej z mála neemigrovaných Východoeurópaniek, ktorej sa, nepochybne aj vďaka istej umeleckej bezočivosti, podarilo preniknúť aj do západoeurópskych umeleckých štruktúr, možno bez diskusií označiť za feministickú. Teda žiadna ženská citlivosť či „feminínnosť“ voľby média, lež jasný, i pri spätnom pohľade rozpoznateľný feministicky angažovaný program. Prakticky od polovice sedemdesiatych rokov, keď začínala, zaujíma sa Ivekovićová o dejiny, príbehy a osudy žien, a ich väčšinou konvenčné, mediálne obrazy. S týmto materiálom autorka pracuje a neraz vstupuje do dialógu vlastným, zámerne štylizovaným „ženským“ príbehom. Najmä v posledných prácach kladie pritom Ivekovićová osobitý dôraz na krivdy páchané na ženách, či už vlastnými mužmi, alebo občianskou spoločnosťou, ktorej nezdravý ideál „krásne“ vychudnutej adolescentnej modelky ubližuje reálnym, „neretušovaným“ ženám viac ako kedykoľvek predtým.

V prípade Sanje Ivekovićovej by sme dokonca mohli hovoriť o špeciálne východoeurópskej (postsocialistickej?) odnoži feministického umenia. Sympatická je predovšetkým snaha nevytesňovať z kolektívnej pamäti menej populárne vrstvy, konkrétne socialistickú minulosť žien – takzvaných národných hrdiniek.

Ivekovićovej feminizmus je snáď najvýraznejšie prítomný v diele Gen XX, sérii privlastnených, módnych fotografií, kde autorka spája tváre módne vychudnutých modeliek s menami a informáciami o tragickej mučeníckej smrti konkrétnych juhoslovanských národných hrdiniek. Na prvý pohľad absurdná, zdanlivo necitlivá juxtapozícia, nás možno prinúti uvažovať o rôznych variantoch utrpenia.

Tvorba Ivekovićovej, vo svojej podstate konceptuálna, má najrozličnejšie výstupy – privlastnená fotografia, video, ženský ready made, work in progress. A rozličné sú aj cesty, ktorými ich autorka divákovi komunikuje – provokatívna socha vo verejnom priestore, workshopy s týranými ženami z útulkov po celom svete, nenápadné scudzujúce intervencie v kultúrnych časopisoch.

Ďalšou zaujímavou vlastnosťou tvorby Sanje Ivekovićovej je jej schopnosť mimikry. Menej pozorný divák možno ani nepostrehne, že ide o umenie. Vtedy naozaj pomôže len prečítať si popisku. A popisiek, tých je na výstave Sanje Ivekovićovej mnoho.

Autor: PETRA HANÁKOVÁ(Autorka je filmová a výtvarná kritička)