Existuje dnes vôbec niečo, čo nemá dejiny? Knižne vyšla aj história pŕs a zdá sa, že knižný trh sa postupne premieňa na akýsi bizarný historický second hand kultúry. Filozof Miroslav Marcelli vo svojom doslove ku knihe upozorňuje, že podnetom mohla byť úvaha Niečo pre pracovitých, ktorú jej autor Friedrich Nietzsche publikoval v Radostnej vede. Slávny nemecký filozof sa vtedy posťažoval, že vlastne „nič, čo dávalo farbu“, nemá dejiny a neexistuje história lásky, lakomstva, krutosti atď. Nuž, pomerne rozsiahla (330 strán!) kniha maďarského esejistu Lászlóa F. Földényiho je vlastne históriou melanchólie.
Najlepšie je fenomén melanchólie vysledovateľný v európskej kultúre a predovšetkým v umení. Zvedavejší čitateľ sa však bude pýtať ďalej a bude ho zaujímať, či touto chorobou európskej kultúry trpeli tiež inde. Poznali melanchóliu Inkovia v Amerike a trpeli ňou budhisti v Tibete, alebo je len akýmsi vedľajším produktom „západnej“ civilizácie? Melanchólia je totiž fenomén neobyčajne univerzálny a jej čierna niť sa tiahne európskou kultúrou ešte z antiky. Úvodná veta z diela Problémy Physica zloženého v Aristotelovej škole znie: „Prečo sú všetci tí, čo vynikajú vo filozofii alebo v politike, alebo v básnictve, či v iných umeniach, melancholickí?“ Považovala sa totiž za nedostatok, niekedy za chorobu, ktorá sa musí liečiť, inokedy za brzdu vo vývoji spoločnosti.
A pokiaľ je melanchólia chorobou, je chorobou najvýznamnejších osobností, géniov. Písať históriu melanchólie znamená takmer to isté, ako písať históriu geniality. Melanchólia je sústava polarít a ambivalencií. Pasivitu a skľúčenosť melancholika pravidelne strieda obdobie duchovnej a telesnej aktivity a niekedy až neuveriteľných výkonov. Ak čítame túto monografiu melanchólie, nadobúdame dojem, že to, čo sa pokladalo za chorobu a nedostatok, vlastne pomáhalo vytvárať európsku kultúru a civilizáciu.
László F. Földényi je autorom niekoľkých esejistických kníh, okrem Melanchólie, ktorá bola preložená do niekoľkých jazykov, sú to predovšetkým diela venované významným európskym maliarom. Značná časť Melanchólie je dokumentovaná práve príkladmi zo sveta výtvarného umenia.
Melanchólia však nie je len javom umeleckého sveta, vyskytuje sa všade, dokonca aj vo vede. „Matematik je smutný patrón,“ hovorí Martin Luther a súčasní psychoanalytici potvrdzujú súvislosti medzi melanchóliou a matematikou. A nielen s matematikou: je sporom individuality s okolitým svetom.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik a publicista)
