Po dňoch takého počasia, že by ste ani filmára nevyhnali von, sa v sobotu večer nebo nad Berlínom nakoniec predsa len vyjasnilo. Dokrútky pripravené vopred ukazovali síce ešte príchod sponzorských limuzín za hustého dažďa, hostia však nakoniec mohli vychádzať na červený koberec slávy suchou nohou. Pri pohľade na hviezdne konštelácie, ktoré sa v Berlíne objavili kvôli udeľovaniu Európskych filmových cien, bledol aj prítomný mesiac v splne.

Ceremoniál bez vtipu

Berlínsky ceremoniál nepatril v štrnásťročnej histórii udeľovania európskych cien asi k tým najvydarenejším. Kým sa moderátor, britský režisér a herec Mel Smith, niekedy až kŕčovito snažil vniesť do programu štipku spontánnosti (s Monty Pythons, preberajúcimi cenu za celoživotný prínos do kinematografie, sa o striebornú sošku fyzicky pobil), osobnosti odovzdávajúce ceny mali neľahkú úlohu prečítať z kaziaceho sa monitora umelo znejúce vety o význame tej-ktorej kategórie. Dozvedali sme sa pritom frázy ako napríklad tú, že film vie byť aj drsný, aj nežný. Vtip do programu prinášali len tí, čo sa pomýlili.

Neviem, či sa pri návrhu scény dali tvorcovia inšpirovať gýčovou poetikou filmu Moulin Rouge, oceneného ako najlepší neeurópsky film, alebo prebiehajúcimi predvianočnými orgiami zlatej a červenej, v každom prípade ešte aj moderátor sa priznal, že niečo také ešte nevidel, a to už bol aj v kúpeľni Eltona Johna.

Ak si však odmyslíme ceremoniál, rok, ktorý bol pre svet „anno horribilis“, bol pre európsku kinematografiu „anno briliantis“. Pred každou kategóriou sa zdôrazňovalo, ako ťažko bolo vyberať spomedzi nominovaných jediného víťaza. Za to však akademikov platia.

Jeunetov večer

Favorit večera, príbeh zázračnej Amélie získal podľa očakávania cenu ako najlepší film. Režisér Jean-Pierre Jeunet získal cenu za najlepšiu réžiu nielen od akadémie, ale aj v diváckej ankete. Samotná Amélia – Audrey Tautouová však musela ocenenie dopriať konkurentke Isabelle Huppertovej za film Michaela Hanekea Pianistka. Cenu za najlepšieho herca si prevzal stále charizmatický Ben Kingsley. Diváci zas označili za najlepších hercov Juliette Binocheovú z filmu Čokoláda a Colina Firtha z filmu Denník Bridget Jonesovej. Ani jeden z menovaných sa však na ceremoniáli nezúčastnil, Binocheová kvôli nakrúcaniu a Firth pre to, že ako najsexi muž Británie sa už nemôže nikde ukazovať.

Najväčšou mediálnou hviezdou večera teda asi zostal Ewan McGregor, ktorý si za film Moulin Rouge prevzal cenu za prínos do svetovej kinematografie. Vo svojej reči poďakoval partnerke Nicole Kidmanovej, bez ktorej, ako vcelku správne poznamenal, by sám nestál tam, kde stál.

Podľa vzoru Monty Python

Záver ceremoniálu patril úryvku z Monty Python verzie ukrižovania, v ktorej si ukrižovaní pospevujú song o tom, že „všetko treba brať z tej lepšej stránky“.

Robenie filmov, zvlášť tých európskych, je neľahkou skúsenosťou, ale skúsme to zobrať z tej lepšej stránky. Po každom ceremoniáli je recepcia. A Roberto Benigni nás navyše už cez obrazovku pozval na Európske filmové ceny roku 2002, ktoré sa budú tentoraz odovzdávať v Ríme.

Z jeho reči trefne parodujúcej politické preslovy v benigniovskej zmesi európskych jazykov bolo zrejmé len jedno – film síce nedávno takmer zničil svet, ale svet film nikdy nezničí.

Autor: Berlín