Keď sa v roku 1989 zástupcovia vydavateľstva Atlantis z Brna dohodli s Kunderom, žijúcim vo Francúzsku, že jeho knihy začnú opäť vychádzať na území Československa, potešilo to mnohých obyvateľov vtedajšieho spoločného štátu. Pre väčšinu z nich boli totiž prakticky dvadsať rokov nedostupné. Počiatočnú eufóriu po vydaní románov Žert a zbierky Směšné lásky trochu schladilo Kunderovo rozhodnutie sústrediť sa predovšetkým na písanie nových kníh, ktoré od osemdesiatych rokov píše vo francúzštine.
"Mohol som si vybrať: buď zaplním medzeru dvoch desaťročí, alebo dám radikálne prednosť krehkej súčasnosti, ktorá už nie je v Čechách. Moje staršie romány prekročili hranicu v čase, keď je jedno, či budú vydané zajtra, alebo až pozajtra," vysvetľuje Kundera situáciu v doslove k Valčíku na rozloučenou, ktorý vznikol v roku 1972, a jeho české vydanie pre Atlantis pripravil o 25 rokov neskôr.
Práve tento román bol dlho posledným textom Milana Kunderu v češtine. Po prekladoch niekoľkých esejí, ktoré pripravil pre literárny časopis Host, sa však spisovateľ opäť ozval Atlantisu. Obsah novej knihy utvorila celoživotná Kunderova láska pre hudbu Leoša Janáčka a 150. výročie narodenia jednej z kľúčových osobností hudby 20. storočia.
Dve krátke štúdie a jeden rozhovor s názvom Můj Janáček vznikali v rokoch 2001 až 2004. Spisovateľ sa akoby oblúkom vracia do mladosti, keď pre neho hudba znamenala viac než literatúra (sám komponoval). Snaží sa ukázať skutočný význam Janáčka hľadaním odpovede na otázku, existujúcu už niekoľko desaťročí: "Je to len zaujímavý skladateľ z akéhosi exotického kúta Európy alebo je jedným z tvorcov modernej hudby?"
V prvej eseji, nazvanej Hledání přítomného času, si Kundera pomáha analógiami opernej tvorby Janáčka so snahami Flauberta a Hemingwaya o "prózu života", druhý text je venovaný špecifikám opery Líška bystrouška. V rozhovore pre Český rozhlas spisovateľ porovnáva Janáčka s najväčšími skladateľmi jeho doby a ponúka zaujímavý historický portrét Maxa Broda ako človeka, ktorý "zachránil od zabudnutia" nielen Kafku, ale i Janáčka.
Kniha Můj Janáček sa na trhu objaví koncom septembra. Staršie romány Milana Kunderu, ktoré doposiaľ v Čechách nevyšli, však vo vydavateľskom pláne tak skoro nefigurujú. V odpovedi, prečo je to tak, sa názory rozchádzajú.
Kým spisovateľ tvrdí, že redigovanie starých textov by ho stálo mnoho času a energie, existuje iná hypotéza, ktorá sa pred niekoľkými dňami objavila aj v denníku Lidové noviny: "Je to výhovorka. Kunderova próza vychádza aj v Číne, kde sa po autorke Harryho Pottera v tomto roku stal druhým najpredávanejším autorom. Neznáme zostávajú jeho tri romány iba v Čechách, snáď preto, že sa Kunderu dotklo, že ich nemilosrdne skritizovali českí disidenti ako údajný gýč."
