Milovníci piva dvíhajú svoje poháre počas slávnostného otvorenia tradičného Oktoberfestu v bavorskej metropole Mníchov. Bavorsko patrí medzi spolkové krajiny s najvyšším HDP na obyvateľa a najnižšou mierou registrovanej nezamestnanosti. FOTO-TASR
Nemecký prezident Horst Köhler pichol do osieho hniezda. V rozhovore pre časopis Focus totiž hovoril o "pretrvávajúcich rozdieloch v životnej úrovni" v Nemecku. Z tejto poznámky sa v posledných dňoch vyvinula obrovská polemika o sociálnej priepasti medzi východným a západným Nemeckom. Do horúcej politickej debaty sa zapojili aj národohospodárski odborníci a ekonomickí žurnalisti, ktorí sa väčšinovo postavili za náhľad Horsta Köhlera.
Prezident mníchovského ekonomického ifo-inštitútu profesor Hans-Werner Sinn považuje miliardové subvencie za jednu z najdôležitejších príčin ekonomickej mizérie vo východnom Nemecku. Väčšina peňazí plynie totiž do sociálnej oblasti a nie je určená na investície. Poradca spolkovej vládnej koalície Klaus von Dohnanyi podčiarkuje potrebu radikálne znížiť investície do infraštruktúry a sústrediť sa na podporu priemyselných aktivít.
Konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine Zeitung priniesol pre ozrejmenie situácie výsledky najnovšej štúdie Nadácie koncernu Bertelsmann, klasifikujúcej jednotlivé spolkové krajiny. Z analýzy vyplýva, že krajinami s najvyšším HDP na obyvateľa sú Bádensko-Würtembersko (29 400 eur) a Bavorsko (29 900 eur). Najmenej vykazujú Sasko-Anhaltsko (17 400 eur) a Meklenbursko-Predpomoransko (17 100 eur). Podobné sú aj výsledky v iných oblastiach. Dva príklady: najnižšia miera registrovanej nezamestnanosti je v Bavorsku (8 percent) a Bádensku-Würtembersku (7,7 percenta), najvyššia v Sasku-Anhaltsku (21,8 percenta) a Meklenbursku-Predpomoransku (22,6 percenta). Najnižšia kúpna sila na obyvateľa vládne v Sasku-Anhaltsku (12 900 eur) a Meklenbursku-Predpomoransku (12 800 eur), najvyššia v Bavorsku (18 000 eur) a Bádensku-Würtembersku (18 100 eur).
Tieto údaje podporujú na prvý pohľad priepastný ekonomický a sociálny rozdiel medzi starými a novými spolkovými krajinami. V pravicovom denníku Die Welt sa prihlásil o slovo šéf Inštitútu pre ekonomiku a spoločnosť Meinhard Miegel. Vyhlásil, že takéto štatistiky o životnej úrovni sú zmätočné. Podoprel to tézou, že ekonomicky aktívnejšie regióny s vyšším HDP vykazujú aj omnoho vyššie životné náklady ako regióny s nižším HDP. Podotkol, že vo zvyčajných štatistických štúdiách sa napríklad neberie do úvahy, že rodinný dom v bavorskej metropole Mníchov je trikrát drahší ako rodinný dom v saskom meste Chemnitz. Podľa Miegela nemá porovnanie na základe ukazovateľov HDP na obyvateľa či kúpna sila na obyvateľa nijakú vypovedaciu hodnotu. Prirovnal to k "zisťovaniu výšky krvného tlaku teplomerom na meranie horúčky". Miegelov záver: skutočná analýza životnej úrovne v Nemecku ešte nejestvuje.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
