é škvrny a na plodoch sú vpadnuté plochy. Dužina je "krvavá", ovocie je bez chuti, chýbajú mu cukry, a preto je bezcenné. Stromy treba spáliť vrátane celej koreňovej sústavy, pretože táto vírusová choroba je nevyliečiteľná a môže sa preniesť na ďalšie porasty.

V tomto období venujeme zvýšenú pozornosť starším porastom jahôd. Okrem plečkovania a okopávok, prihnojovania i zavlažovania odstraňujeme vyrastajúce poplazy, ktoré zbytočne vysiľujú materské trsy. Jahody vysadené v auguste prihnojíme kombinovaným hnojivom, napríklad Slovceritom v dávke 15 až 20 gramov na štvorcový meter, a plytko zapravíme do pôdy. Pri okopávaní a zapravovaní hnojiva pôdu jemne prihrnieme k trsom. Tým zabránime zimnému vymrznutiu a ušetríme vlahu. Septembrové vysádzanie jahôd je rizikové. Úspešné je len pri dlhej a priaznivej jeseni.

Ak začnú praskať hlávky neskorej kapusty, zo zeme ich trochu povytiahneme. Tým sa pretrhne niekoľko korienkov a obmedzí sa príjem živín. Ak hlávky praskajú vo väčšej miere, lepšie je ich predčasne pozberať a uložiť na dobre vetranom chladnom mieste. Mladé karfiolové ružice zatienime zalomenými listami, aby si uchovali bielu farbu. Ružičkovému kelu včas zaštipnite vrcholovú ružicu, aby sa na stonke lepšie vyvinuli ružičky. Aj paradajkám zaštipneme vršok za prvým listom nad poslednými malými plôdikmi. Urýchlime tak ich dorastanie a dozretie ešte pred príchodom mrazov. (pav)