Poštové signály sa zaviedli v čase panovania Márie Terézie a používali ich sprievodcovia pravidelných poštových kurzov. Poštmajstri na prepriahacích staniciach nimi ohlasovali príchod koča s úradnou či mimoriadnou poštou. Špecifické signály platili na prevoz osôb s listovou poštou, prepravu poslom alebo štafetový prevoz telegramu.
Posádky poštových vozov na spôsob dostavníkov na rýchlu dopravu osôb a zásielok signalizovali dokonca počet koní a ak sa cestujúci nezmestili do jedného koča, aj počet povozov.
"Zvláštne miesto medzi zvukovými signálmi mal varovný signál. Upozorňoval na nešťastie na ceste a privolával pomoc. Z historických dokumentov usudzujeme, že muselo ísť o všeobecne rešpektovaný signál, ktorého moc neskôr začali zneužívať lúpežníci na prepady opevnených panstiev. Zvuk poštárskej trúbky totiž pôsobil na uzamknuté brány ako kľúč," hovorí šéf Poštového múzea Štefan Kollár. Signál poštovej trúbky podľa Kollára zabezpečoval poštovému koču aj prednosť na ceste. Jeho ignorovanie sa považovalo za vážny priestupok.
Signalizačná trúbka, ktorá sa neskôr stala symbolom pošty, našla v časoch poštových signálov široké uplatnenie. Pôvodne slúžila členom mäsiarskych cechov, ktorí trúbením ohlasovali ponuku mäsa. V časoch prvých pokusov rodiny Taxisovcov a Paarovcov s pravidelnou poštou v 16. storočí ju začali používať jazdní poslovia.
DANIEL VRAŽDA
