Vzťah učiteľ - žiak postupne prerastal do vzťahu starší kolega - mladší kolega, až sa zavŕšil naozajstným priateľstvom. Najbizarnejšie (a trochu komické) sa mi zdá byť to, že v poslednom roku som bol ako vedúci katedry dokonca jeho "nadriadeným".
Na pôde VŠMU (ale aj na iných fórach) presadzoval nové pohľady a riešenia s vervou a poctivosťou jemu vlastnou. Tieto preňho charakteristické vlastnosti neraz vyvolali vlny nevôle a, žiaľ, i postoje nevraživosti, ba až nenávisti. Juraj Beneš však dokázal takýmto situáciám zodpovedne čeliť a v osobných rozhovoroch s ľuďmi, ktorým dôveroval ich poctivo a sebakriticky vyhodnocoval.
Ako skladateľ bol pre mňa výzvou okrem iného aj v tom, že stále písal nejakú hudbu. Iba tak, nie pre objednávky (aj keď ich mal nemálo), vidinu odmeny či verejnú prezentáciu. Proste z hlbokej vnútornej potreby písať hudbu.
Hoci v mnohých ohľadoch tvorbu našej generácie prijímal s otáznikom a niekedy aj rezervovane, vždy nám (vtedy) mladým držal palce. Je preto symbolické, že jeho poslednou dokončenou skladbou je Notturno No. 8, príspevok do projektu Tone Roads pre festival "mladých" Večery Novej hudby.
Posledná rozlúčka s prof. Jurajom Benešom sa uskutoční dnes o 14:00 h vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave.
Autor: DANIEL MATEJ(Autor je hudobný skladateľ a pedagóg)
