BOSTON - Svetoznámy holandský maliar Rembrandt van Rijn bol s veľkou pravdepodobnosťou škuľavý. A práve táto očná chyba môže byť príčinou majstrovstva v prevádzaní trojrozmerných predmetov na dvojrozmerné plátna. Tvrdí to neurobiologička z Harvardovej univerzity Margaret Livingstoneová, ktorá k tomuto záveru prišla po podrobnej analýze 36 Rembrandtovych autoportrétov. Na 23 z nich sa maliarovo pravé oko pozerá doprava, zatiaľ čo ľavé priamo.
Keďže Rembrandt stál pri maľovaní pred zrkadlom, Livingstonová usudzuje, že maliar škúlil na ľavé oko. Umelec teda asi nevidel priestorovo, lebo na to treba mať obe oči nasmerované rovnobežne. Podobnou chybou trpia asi štyri percentá populácie.
"Chyba nemusí býť vždy nevýhodou, v určitom obore môže byť dokonca prednosťou. Páči sa mi, že za niektorým druhom talentu sa môže skrývať biologická odlišnosť, hoci by ňou bolo aj niečo také prosté, ako neschopnosť hĺbkového videnia," hovorí Livingstonová. (čtk)
