Staronoví spojenci v Madride: nemecký kancelár Gerhard Schröder, španielsky premiér José Luis Zapatero a francúzsky prezident Jacques Chirac. FOTO - TASR/AP
ší, a je to tu," povedal podľa agentúr Zapatero pred prvým summitom troch veľkých európskych štátov v Madride. Demonštroval tak zmenu, ktorú svojim voličom sľúbil, keď pred pol rokom vyhral parlamentné voľby. Porazil v nich svojho konzervatívneho predchodcu José María Aznara, ktorý sa silne orientoval na Spojené štáty a Veľkú Britániu a podporoval útok na Irak. Ten väčšina Španielov dodnes odmieta.
Zapatero po nástupe do úradu stiahol španielskych vojakov z Iraku. V pondelok večer v Madride sa nechal odfotografovať so Schröderom a s Chiracom, čo niektoré nemecké médiá označujú za protipól k Aznarovej fotografii z vojnového summitu na Azorských ostrovoch tesne pred začiatkom vojny v Iraku.
Zapatero však v pondelok dodal: "To neznamená, že sa Nemecku a Francúzsku podrobíme." Hovoril o dobrom priateľstve, ale nie o osi. Rovnako kancelár Schröder vyhlásil, že trojstranný summit nie je predzvesťou výlučných vzťahov týchto troch štátov.
V Madride sa hovorilo o európskej ústave. Zapatero na rozdiel od Aznara ustúpil v otázke váhy španielskeho hlasu a umožnil tak prijatie európskej ústavy. Teraz chcú Španieli koncom februára 2005 ako prví ústavu schváliť v referende.
Ďalšou dôležitou témou bol budúci rozpočet únie na roky 2007 až 2013, na ktoré majú rozdielny názor. Madrid je najväčším príjemcom európskej pomoci, Paríž a Berlín zase najväčšími platcami, ktorí chcú po roku 2007 svoje príspevky znížiť. Európska pomoc sa má sústrediť na nové členské štáty, čo znamená, že Madrid sa musí častí subvencií zriecť. Zapatero sa teraz snaží, aby bolo znižovanie pomoci postupné. (mim)
