Američania a iracká vláda nezvládajú násilie na uliciach. Začali preto s operáciami proti militantom. FOTO- REUTERS

Hovoria: prioritou je bezpečnosť a na tú Irak potrebuje peniaze.

Včera Washington oznámil, že štyri miliardy dolárov, ktoré mali ísť na vodu a elektrinu, sa presunú na tréning irackých policajtov a členov Národnej gardy. Mala by tiež vzrásť sila bezpečnostných zložiek. Má pribudnúť 45-tisíc policajtov a 18-tisíc príslušníkov Národnej gardy.

Stále častejšie tiež počuť pochybnosti, či sa do januára stihnú zorganizovať slobodné voľby, aj to, ako dlho tam ešte budú americkí vojaci. Už sa nediskutuje o tom, či bol odhad situácie v Iraku po Saddámovi zlý. Špekuluje sa skôr o tom, ako veľmi bol nesprávny.

Sunnitský trojuholník

Na uliciach totiž takmer denne umierajú desiatky ľudí a experti upozorňujú, že pred americkými prezidentskými a irackými parlamentnými voľbami ich bude stále viac. Za posledné dva dni sa počet obetí blíži k stovke. Umierali hlavne tí, ktorí by mali tvoriť novú policajnú silu - mladí muži, čo stáli v dlhých radoch pred prijímacími kanceláriami.

Násilie v Iraku sa opäť vracia do sunnitského trojuholníka a ostré je to aj na severe. Iracká vláda stratila svoje pozície vo Fallúdži, Bakúbe aj Ramádi, neovláda ani šíitsku časť Bagdadu a niektoré sunnitské ulice. Všade tam vládnu ozbrojenci: bývalí baasisti, ľudia z milícií radikálneho šíitskeho duchovného Muktadu Sadra, Saddámom podporovaní teroristi z palestínskych území a Sýrie, ale aj Zarkáwího skupina. Tá sa hlási k väčšine teroristických útokov v oblasti.

Voľby a rozdelenie krajiny

Iracká vláda a Američania chcú tieto mestá späť. Dôvody sú dva: Irak potrebuje stabilitu a vládu zákona a čo je ešte podstatnejšie - blížia sa voľby. Ak by z nich pre nepokoje boli vylúčené silné sunnitské mestá, došlo by podľa Ghassana Atija z Irackej nadácie pre rozvoj a demokraciu "k úplnému rozdeleniu Iraku a násilie by ešte viac eskalovalo".

Preto sa na začiatku mesiaca začali rozsiahle operácie v sunnitských mestách: začali sa bombardovaním Fallúdže, kde sa vraj ukrývali Zarkáwího ľudia, a teraz denne pokračujú prestrelkami. Iracká vláda aj Američania idú do rizika: vzhľadom na charakter vojenských akcií sa nedarí vyhýbať civilným obetiam a hnev Iračanov rastie.

Rozhodnutiu o vojenskom riešení situácie vraj predchádzali rokovania s bývalými Saddámovými ľuďmi o dobrovoľnom opustení sunnitských miest. Je však zrejmé, že sa nevydarili.

Dramatická je aj situácia na severe Iraku, kde chcú spojenci zabrániť prenikaniu bojovníkov zo Sýrie. Vojenské operácie sa však nepáčia Turecku, ktoré spojencom zabezpečuje významnú logistickú podporu. V Tal Afare, kde sa bojuje najviac, totiž žije početná turkménska menšina. Tá je údajne obeťou arabských bojovníkov, ktorí sa snažia oblasť etnicky "vyčistiť".