Školáci v Beslane začali nový školský rok pod dozorom ozbrojených mužov. Učiteľky museli pri vstupe do budovy ukázať svoje tašky. FOTO - TASR/AP
Na chvíľu to vyzeralo, že tragédia z Beslanu ešte viac spojí Rusko s Amerikou a George Bush s Vladimirom Putinom budú v spoločnom boji proti terorizmu jedno telo a jedna duša. Iba na chvíľu.
Teraz je jasné, že napriek spoločnému nepriateľovi sa Moskva a Washington celkom nezhodli. Putinov zámer posilniť si po tragédii v Beslane právomoci a obmedziť ruskú demokraciu, kritizuje Amerika najhlasnejšie.
A to aj napriek tomu, že má voči Putinovmu Rusku stále neujasnenú politiku: chvíľu ho chváli, chvíľu kritizuje. Lepšie povedané, prezident Bush sa stále tvári ako Putinov priateľ, ktorý ho chápe, ministerstvo zahraničia však veľmi pozorne sleduje všetky kroky Kremľa, ktoré smerujú k obmedzovaniu demokracie.
Čo vás do toho
"Sme znepokojení," povedal v utorok minister zahraničia Colin Powell. "Toto je krok opačným smerom, ako sme dúfali, že sa Rusko bude uberať - teda smerom k otvorenejšej a demokratickejšej spoločnosti," povedal v utorok v Bratislave Powellov námestník Richard Armitage.
Ministerstvo zahraničia tak reagovalo na pondelkové Putinove zmeny: s argumentom boja proti terorizmu navrhol výrazné obmedzenia deľby moci. Ešte viac jej chce priamo vo svojich rukách. Novým volebným zákonom chce napríklad obmedziť počet politických strán a získať kontrolu nad vymenovaním gubernátorov. Moskva je zúrivá. Washington sa vraj nemá čo miešať do jej vnútorných záležitostí. A minister zahraničia Sergej Lavrov hneď pridal aj najdôležitejší protiargument: Akým právom nás kritizuje Amerika, ktorá sama v boji proti terorizmu robí kroky, ktoré priškrcujú slobodu?
Tu je však základný rozdiel medzi americkou a ruskou odpoveďou na terorizmus. Amerika skutočne v mnohých prípadoch volí skôr bezpečnosť ako slobodu. A v niektorých situáciách pravdepodobne naozaj zašla za hranicu rešpektovania osobných slobôd. Guantanámo.
Rusko však za touto hranicou bolo už dávno pred Beslanom či Dubrovkou. Putin - to je aj cenzúra slobody prejavu, Putin - to je aj sporné zatýkanie Chodorkovského a ďalších oligarchov, zvláštne voľby, po ktorých ovládli parlament takmer kompletne strany poslúchajúce len prezidenta a hlavne: Putin - to je aj nezmyselne krutá vojna v Čečensku, kde ľudské práva neexistujú.
História zvláštnych vzťahov
Bushova Amerika má s Putinovým Ruskom pritom problém od začiatku. Pred štyrmi rokmi Bush nastupoval do Bieleho domu s kritikou Billa Clintona, ktorý sa vraj príliš bratríčkoval s Borisom Jeľcinom.
A Bush naozaj začal inak: otvorene kritizoval porušovanie ľudských práv v Čečensku.
Po 11. septembri sa všetko zmenilo. Bushovi imponovalo, že medzi prvými, ktorí vyjadrili krajine sústrasť, bol Putin. Zrazu tiež začal Čečensko trochu inak chápať. O Putinovi hovoril ako o priateľovi a Rusko pod jeho vedením videl ako krajinu so sľubnou budúcnosťou. Nič na tom nezmenil ani Irak. Rusko vonkoncom nebolo najtvrdším kritikom.
Potom prišiel Beslan. V prvom momente sa zdalo, že ich to ešte viac spojí. Washington aj Moskva mali pocit, že prežívajú niečo spoločné: 11. september, Beslan. Vzápätí však Kremeľ obvinil Biely dom, že ukrýva a rokuje s čečenskými lídrami.
Bush napriek tomu držal svoju líniu. V nedeľu odkázal po ruskom veľvyslancovi vo Washingtone: "Odovzdajte moje pozdravy prezidentovi Putinovi, mužovi, ktorého obdivujem." Ten zmenami volebného zákona na druhý deň ešte viac vrátil Rusko do čias totality. Bush nereagoval, jeho ministerstvo zahraničia áno.
Nezávislí experti, a paradoxne bývalí Clintonovi poradcovia, ktorých za ruskú politiku kritizoval Bush, sú znepokojení. Upozorňujú, že Rusko nie je jasný spojenec a Bush by si to mal uvedomiť.
