Svetový rekordér v hode oštepom (98,48 m) vyhral v nedeľu míting v Dubnici výkonom 79,55 m. FOTO - ČTK
DUBNICA NAD VÁHOM, BRATISLAVA - Oštepársky svetový rekordér Jan Železný má k Slovensku blízky vzťah. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov obliekal dres banskobystrickej Dukly a z Dubnice nad Váhom pochádza jeho manželka Marta. Na Slovensko však Železný jazdí zriedka. "Občas si odskočím na ryby, ale už sa veru nepamätám, kedy som tu chytal naposledy," vravel 38-ročný oštepár, megahviezda nedeľňajšej druhej časti dvojmítingu Atletický most 2004.
Oštepár drží sľuby
Pre Železného bol dubnický štart len štvrtý v sezóne. V tomto roku hádzal v katarskej Dohe na mítingu IAAF Super Grand Prix, na Zlatej tretre v Ostrave na podujatí rovnakého rangu a na olympijských hrách v Aténach. Prečo si trojnásobný olympijský šampión vybral za miesto ďalšieho štartu práve Dubnicu?
"Sľúbil som sa už vlani, keď som bol hosťom vyhlasovania výsledkov ankety o najúspešnejšieho slovenského športovca roku 2003. A sľub, bez ohľadu na to, ako som dopadol na olympiáde, treba dodržať," vysvetlil Železný.
V sobotu však na Štiavničkách, kde si odkrútil vojenčinu, neštartoval. Dôvod? "Môj organizmus by dva štarty v takom krátkom čase nevydržal."
Na Slovensku
po deviatich rokoch
Na Slovensku súťažil mladoboleslavský rodák naposledy pred deviatimi rokmi. V deväťdesiatom piatom na bratislavských Pasienkoch vyhral oštepársku súťaž mítingu Slovnaft '95 v rekorde pretekov 90,80 m. V Dubnici nad Váhom si do zbierky zapísal ďalšie slovenské prvenstvo, ale výkonom o takmer 12 metrov slabším. Jan Železný, ktorý sa usiloval o výkon zaručujúci štart vo víkendovom Svetovom atletickom finále v Monte Carle, po pretekoch krútil nespokojne hlavou.
"Netušil som, že rozbežisko je tu také krátke, mne osobne chýbalo ešte aspoň 10 metrov. Hodiť z polovičného rozbehu bezmála 80 metrov nie je zlé, ale za normálnych okolností som sa dnes cítil na výkon o šesť - sedem metrov lepší."
Železný priznáva
nepremenenú aténsku šancu
Aténska olympiáda bola pre Jana Železného piata v kariére. Po striebre v Soule v roku 1988 a troch zlatých medailách (Barcelona 1992, Atlanta 1996, Sydney 2000) skončil pod Akropolou až deviaty.
"Nie je to tragédia, ale cítil som obrovské sklamanie. Mal som jednoznačne na viac. Ak prehrám a nemám formu, je to v poriadku, ale Atény boli presne opačný prípad," poznamenal s nadhľadom Železný.
Mužský oštep evidentne stagnuje. Deväťdesiatmetrové hody sú veľmi zriedkavé a aj na olympijské zlato stačilo v Aténach Nórovi Thorkildsenovi iba 86,50 m. Na predchádzajúcich dvoch hrách v Sydney a Atlante by sa nedostal ani len na medailovú priečku. "Zlato viselo nízko ako nikdy dosiaľ. O to viac ma mrzí, že som núkajúcu sa šancu nevyužil," poznamenal muž, ktorý vo svojej kariére 59-krát pokoril 90-metrovú hranicu.
"Oštep stagnuje, to je fakt. Tí, ktorí mali na to, aby hádzali ďaleko, sa boria so zraneniami, a mladá generácia na deväťdesiatmetrové hody ešte nedozrela, ale každá kríza sa raz istotne skončí."
Podľa Fínov je stále jednotka
Aj keď Železnému ťahá už na štyridsiatku, na odchod z atletickej scény nemyslí a uvažuje o štarte na budúcoročných MS v Helsinkách. Fíni, ktorí dali svetu olympijských šampiónov Myyräho, Järvinena, Rautavaaru, Nevalu, Härkönena a Korjusa, a ktorí hod oštepom milujú, chcú Železného vidieť v Helsinkách.
"Po aténskej olympiáde som dostal od mnohých Fínov povzbudivé esemesky. Vraj som pre nich stále najlepší a už sa na mňa tešia," tvrdil svetový, český, ale ešte stále aj slovenský rekordér po dubnickom mítingu.
"Majstrovstvá sveta sú ešte ďaleko, uvidíme čo sa dovtedy stane. Vek človek neoklame a hádzať dva dni po sebe je pre moje telo obrovská záťaž." (sita)
