BRATISLAVA - Vicepremiéri Pál Csáky z SMK a Daniel Lipšic z KDH sa opäť prú pre antidiskriminačný zákon. Dôvodom je paragraf, ktorý pripúšťa, aby štát prijal pre určité skupiny obyvateľstva na základe ich etnického a rasového pôvodu dočasné vyrovnávacie opatrenia. Pomôcť to má najmä rómskemu etniku, aby vyrovnalo hendikep voči väčšinovému obyvateľstvu, ktorý má z minulosti. Zákon je účinný od 1. júla.
Lipšic je presvedčený, že pozitívna diskriminácia je protiústavná. Chce presvedčiť vládu, aby sa obrátila na Ústavný súd. "Nemôže to byť protiústavné," namieta Csáky.
Ústava hovorí, že nikoho nemožno za jeho pôvod či presvedčenie postihovať, ale ani zvýhodňovať. Lipšic odmieta argumentáciu, že ak sú pozitívne diskriminovaní zdravotne postihnutí či tehotné ženy, možno rovnaký princíp použiť pri etnických skupinách. "Museli by sme prijať prezumpciu, že aj každý príslušník rasovej alebo etnickej má nejaký hendikep, zrejme psychický, a to je rasová klasifikácia," vyhlásil Lipšic.
"Pán minister je vzhľadom na svoj vek v niektorých oblastiach veľmi rigidný," odkázal Lipšicovi Csáky. Jedna zo smerníc Európskej únie považuje vyrovnávacie opatrenia za prijateľnú formu pozitívnej diskriminácie. Lipšic to pripúšťa, ale tvrdí, že smernica nás k ničomu nezaväzuje a je v rozpore so slovenskou ústavou.
"Slovensko treba prebudovať na modernejšiu spoločnosť, a nie opačne - európske právo prispôsobovať niektorým našim konzervatívnym názorom," hovorí Csáky. Navrhuje, aby sa uvažovalo o zmene ústavy .
O Lipšicovom návrhu by mala dnes rokovať vláda. Je pravdepodobné, že u koaličných partnerov nenájde podporu. SMK možno využije právo veta a problém sa presunie na koaličnú radu. "Nemyslím si, že vláda rozhodne," naznačil Csáky. Neistá je aj podpora SDKÚ a ANO. Obe strany v parlamente vyrovnávacie opatrenia jednohlasne podporili.
"V tejto chvíli môžeme povedať, že tam pravdepodobne nie je rozpor s ústavou," povedala Eva Rusnáková z SDKÚ. Rovnaký názor má aj Jozef Heriban z ANO. (rp)
Ústavný súd už o pozitívnej diskriminácii rozhodoval
BRATISLAVA - Minister spravodlivosti Daniel Lipšic svoj odpor voči pozitívnej diskriminácii opiera aj o stanoviská Ústavného súdu, ktorý takúto formu diskriminácie odmietol.
"O otázkach diskriminácie už Ústavný súd viackrát rozhodoval, ale nemôžem sa vyjadrovať k tomu, v akom kontexte," vyhlásil predseda súdu Ján Mazák. Dôvodí tým, že ak by spor skončil na súde, nesmie vopred poukazovať na predošlé rozhodnutia, o ktoré sa sudcovia budú opierať.
Známy je prípad zákona o voľbách do orgánov samospráv schváleného za poslednej vlády Vladimíra Mečiara. Ústavný súd vtedy pozitívnu diskrimináciu menšín odmietol, argumentuje Lipšic. Súd konštatoval, že "z hľadiska volebného zákona nie je mysliteľné, aby sa nejakým spôsobom zvýhodňovali národnostné menšiny alebo etnické skupiny".
Ústava hovorí o rovnosti všetkých ľudí. Pozitívna diskriminácia, ktorú umožňuje antidiskriminačný zákon, teda nie je podľa vedúceho Katedry štátneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mariana Poslucha v súlade s ústavou. Zdôraznil, že nie je právne vhodné zavádzať nejaké vyrovnávacie opatrenia. Dodal, že nie celkom dobre rozumie, "čo sa myslí pod pojmom vyrovnávanie a na základe čoho má mať niekto viac práv ako iný". (rp, sita)
Ústava
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Antidiskriminačný zákon
Na zabezpečenie rovnosti príležitostí a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia na zabránenie znevýhodneniu súvisiaceho s rasovým pôvodom alebo etnickým pôvodom.
