Ak odhliadneme od výsledkov a športu, hlavným problémom slovenskej výpravy na Svetovom pohári bol nedostatok informácií. Ani nie tak zvonka, ako nefungovali informačné kanály vnútri výpravy. To bola aj hlavná príčina popísaných problémov okolo golfu v Kanade. Jediné, čo hokejisti a ich tréneri vedeli, bolo, že si idú zahrať golf niekde v okolí Ottawy. Až na ceste autobusom z mesta, po tvrdom tréningu sa dozvedeli od jedného z organizátorov, že idú na golfový turnaj, ktorý má charitatívne ciele. Miesto turnaja bolo vzdialené zhruba 130 kilometrov od kanadského hlavného mesta. Pretože hokejisti poznajú, čo to znamená charitatívny turnaj, neboli šťastní, navyše sa im nepozdávala dvojhodinová jazda tam i späť. Celý osemhodinový výlet nemal pre nich takú cenu ako oddych, čo mi nakoniec Peter Bondra potvrdil i telefonicky. Jeho argument bol prostý, prišli sme hrať hokej, a nie golf, na charitu chodíme po sezóne. To bol aj dôvod výmeny názorov medzi Petrom Šťastným a Jánom Filcom. Ich diskusia nikdy neprekročila rámec slušného argumentovania a v žiadnom prípade nepoznačila ich vzťahy.
Na samotnom turnaji sa stalo niečo, s čím organizátori nerátali. Väčšina hokejistov hrá golf ako ľaváci, teda s ľavou rukou dolu, čo je v golfe iba päť percent prípadov. Ak si chceli zahrať, museli byť dva vozíky, teda štyria hokejisti pokope, lebo až traja z nich hrali ako ľaváci, takže na nich pripadla iba jedna séria palíc. Už v žiadnom prípade sa nemohli rozdeliť, lebo by jednoducho nemali s čím hrať. O žiadnej neochote prijať pravidlá charitatívneho turnaja nemôže byť reč. Pre golf sa rozhodlo osem hráčov, ostatní zvolili oddych a vlastný program. S tým, že okolo štvrtej príde po nich do hotela pôvodný autobus a odvezie ich do golfového klubu. Na základe rozhovoru so šoférom autobusu som pochopil nasledovné: počas jazdy do Ottawy zatelefonoval mobilom zamestnávateľovi o ceste do hotela. Pretože jeho firma mala objednávku od NHL iba na jednu jazdu, nadriadený mu zakázal vykonať ešte jednu jazdu dlhú 260 kilometrov. V zámorí platí money talks, peniaze hovoria, tak rozhodnutie sa zdá logické. Iná situácia by bola, keby šofér informoval vedenie tímu o príkaze a nečakal až na koniec turnaja, lebo snaha dostať všetkých na spoločnú večeru bola zrejmá.
Samotná večera bola výborne pripravená s jediným problémom: servírovať sa mala až po dlhej dražbe predmetov. Preto Peter Šťastný požiadal, aby hráči dostali skôr jesť, lebo od obeda už bola dlhá chvíľa. Urobil to spôsobom jemu vlastným, ale určite neprekročil medze slušnosti. Naopak, dokázal prítomných cez mikrofón zabávať a sám vydražil niektoré predmety. Mnohých hráčov som poznal už pred poverením úlohou tlačového hovorcu mužstva na SP. Za 25 dní spoločného programu som spoznal všetkých 26 s tromi náhradníkmi. Každý z hráčov je svojím spôsobom osobnosť, lebo čosi dokázal, každý z nich reaguje na rozličné situácie inak. Medzi nimi vynikali traja, ktorých celkové správanie vyniklo a malo všetky prvky profesionalizmu - Michal Handzuš, Zdeno Chára a Peter Bondra. U toho posledného som obdivoval nekonečnú trpezlivosť voči fanúšikom i médiám. Dokonca som si dovolil osobnú radu, nech si už oddýchne, lebo ho zničia.
Medzi problémy, ktoré vznikli z nedostatočnej komunikácie, patrí aj večera v európskej reštaurácii v Ottawe. Bola zahalená tajomstvom, konala sa po prípravnom stretnutí s Ruskom, teda neskoro večer, a preto vyvolala toľko otáznikov. Tréner Ján Filc bol zodpovedný za mužstvo v celom rozsahu, preto vyjadril nespokojnosť s okolnosťami, ktoré večeru sprevádzali. Ak zvýšil hlas v diskusii s vedením Veľvyslanectva SR v Kanade, vzápätí sa ospravedlnil a uviedol veci na pravú mieru. U hráčov som obdivoval ich trpezlivosť a aj ochotu, keď pri odjazde boli ochotní ešte raz vystúpiť z autobusu a pózovať pre spoločnú fotografiu s majiteľmi reštaurácie. Iste, jestvovala aj iná forma návštevy, ale v danej situácii sa nakoniec podarilo niečo vytvoriť.
Tréner Ján Filc a jeho asistenti vedeli, čo chcú s tímom hrať, korigovali ho, mali jasné zásady spolupráce s hráčmi, takže z tohto pohľadu neboli problémy. Žiadne zásahy do mužstva z iných zdrojov neprichádzali do úvahy. Pretože účasť na Svetovom pohári mala športový cieľ, bolo vedenie reprezentácie v tomto jednotné.
Autor: IGOR TELEKY, hovorca hokejovej reprezentácie Slovenska na Svetovom pohári
