FOTO - ARCHÍV
doby sú najcharakteristickejšie práve falošné fasády domov, ktoré odzadu podopierajú koly, aby to vyzeralo, že dedina je pekná a nanovo vybudovaná. Knieža Potemkin, potomok váženej ruskej šľachtickej rodiny (jeho dedo bol ruským vyslancom v Dánsku), sa narodil 13. septembra 1739 - pred 265 rokmi.
Už ako mladý muž sa prejavoval ako rozporuplný a ťažký charakter, ktorý sa zmieta medzi extrémami. Rovnako ho priťahovali teológia aj vojenská dráha - najčastejšie povolania šlachtických synov. Keď ho pre búrlivý život vyhodili z univerzity, stal sa napokon vojakom a pripojil sa ku Kataríninmu povstaniu proti cárovi Petrovi III.
Katarine ho predstavil knieža Orlov, ktorého Potemkin čoskoro vystriedal aj v úlohe jej favorita. Keď sa pri sťahovaní do komnát vyhradených pre cárovninho favorita stretli, Orlov poznamenal: "Nič mimoriadne, vy stúpate a ja klesám."
Potemkin naozaj stúpal. Cárovná ho vymenovala do výboru Dumy (niečo ako pomocný zákonodarný zbor) a povýšila na generálmajora. Potemkin pritom nebol žiadny krásavec. V svojich tridsiatich štyroch rokoch bol tučný a nemal ľavé oko. Vyzeral vraj ako veľký kohút, obhrýzal si nechty. Jeho živočíšna sila však fascinovala veľa ľudí.
Predchádzajúcich favoritov cárovnej prevyšoval inteligenciou a vtipom. Katarína sa rada smiala, a on ju dokázal zabávať. Taktiež ju zasvätil do tajov erotiky, ktorú predtým nepoznala. "Zabúdam na svet, keď som s tebou, ešte nikdy som nebola taká šťastná," písala mu v listoch. Dvor to charakterizoval slovami "oni sa ľúbia, lebo sú presne rovnakí". Mal pravdu - obaja boli nesmierne ctižiadostiví a mali predstavu, že musia Rusku zabezpečiť slávu a veľkosť silného impéria. Nevoľníctvo, ktoré malo v Rusku mnohé znaky otroctva, však vládnúci pár nezaujímalo.
Potemkin a Katarína sa vraj zosobášili (i keď písomné doklady neexistujú) v roku 1774 mimo Petrohradu. Dôkazom môže byť jeho sebavedomie v správaní voči cárovnej. Katarína Potemkina ho v listoch oslovuje "milovaný manžel", podpisuje sa ako "Tvoja žena". Udelila mu aj kniežací titul a knieža Taurický sa stal naozaj prvým mužom v štáte. Európa ich vzťah akceptovala a Potemkin získal vyznamenania v Dánsku, Švédsku, Poľsku, aj od Márie Terézie. Po pitkách sa kniežaťu stávalo, že aj celý týždeň nebol schopný žiadnej činnosti a armáda i administratíva museli čakať. Katarína mu tieto slabosti tolerovala, hoci ich neznášala. Alkoholické orgie boli v Rusku považované za samozrejmosť.
Rozpory vo vzťahu sa prejavili, keď Potemkin začal svoje postavenie "len cárovninho manžela" ťažko znášať. Cárovná, ktorá bola pracovitejšia, systematickejšia, tiež pochopila, že svojho Grigorija musí poveriť samostatnými úlohami. Gubernátor južných provincií, knieža Taurický, odchádza z Petrohradu v roku 1776. Fyzický vzťah s cárovnou sa prerušuje, aby sa už nikdy neobnovil. Ďalších pätnásť rokov si len píšu.
Je pravdepodobné, že starnúca cárovná, ktorá veľmi pribrala, Potemkina už nepriťahovala. Obdiv k žene, ktorá ovládla Rusko a držala ho v moci pevnou rukou však zostal. Potemkin "vraj" vyberal aj jej mladších favoritov. Podmienkou výberu bolo, aby ho intelektuálne neprevyšovali. Ak sa priveľmi udomácnili, knieža ich vymieňal.
Katarína časom stratila súdnosť a Európa bola zhrozená nad jej frivolnosťou. Sám Potemkin si udržiaval hárem, v ktorom dominovala jeho neter. Bol najbohatším mužom Ruska a žil nad pomery. Preto vznikla aj klebeta, že obral Rusko o peniaze, ktoré cárovná pridelila na budovanie nových sídiel. Tak museli vzniknúť potemkinovské dediny.
Cárovná sa rozhodla pre inšpekčnú cestu na Krym. Nedokončené dielo (ak vôbec bolo započaté) knieža pred ňou prekryl. Na každej zastávke jej trasy vznikli "filmové" dediny, aby panovníčka videla, ako sa knieža stará o vidiek. Európski diplomati však realitu a biedu Ruska videli a opísali.
Knieža sa ešte zmohol na dobitie pevnosti Očakov v roku 1788, ale vládu nad cárovnou už strácal. Oslava víťazstva nad Turkami bola poslednou Potemkinovou "veľkou šou". Katarínin nový favorit - mladý Zubov - už mal väčšiu moc.
Obor sa zrútil. Prejavili sa na ňom depresie i následky roztopašného života. Muž, ktorý vládol cárovnej, zomrel 16. októbra 1791. S jeho smrťou začal aj politický zostup cárovnej. Stala sa krutou, spiatočníckou, už sa len prispôsobovala okolnostiam.
Vo štvrtok - Proces s Rajkom
