Aký to musí byť pocit, keď šéfa zatýkajú podriadení? „Moji ľudia nevedeli o ňom nič,“ hovorí Louis Freeh, riaditeľ americkej tajnej služby FBI o zatknutí Roberta Philipa Hanssena, jedného z najlepších špiónov, akých kedy mala FBI vo svojich radoch. Najvyššie postavení predstavitelia „firmy“ boli na neho právom hrdí.

Lenže vo svete agentov sa nič neodohráva normálne, špióni sú nepochybne najzvláštnejším druhom ľudí. Pre nich je aj zmena počasia zvláštnou konšpiráciou. Keď zrazu spŕchne a vonku je nevľúdne, vstanú z teplého kresla a odoberú sa na vopred dohodnuté miesto. Práve to urobil pred niekoľkými dňami Robert Hanssen, päťdesiatšesťročný šéf kontrašpionážneho oddelenia FBI. Vo Vienne, mestečku v americkom štáte Virgínia, vošiel v nedeľný večer do garáže, naštartoval nenápadný Ford Taurus, vyrobený v roku 1997, s úsmevom kývol manželke Bonnie a deťom, a povedal, že sa čoskoro vráti.

Míľu od domu zastavil vparku Foxstone. Nechal bežať motor, vyšiel z auta a pobral sa smerom k malému potôčiku. Ani ten najlepší pozorovateľ by si nevšimol nič zvláštne. Muž v plášti nesie vpravej ruke čierne plastové vrecúško na odpadky, podíde k drevenému mostíku nad kľukatým potôčikom a balíček odhodí pod mostík. Keď sa však otočil a chcel sa vrátiť kautu, stáli pred ním akísi ľudia. Boli mu povedomí. Jeden z nich dôrazným hlasom povedal: „Mr. Hanssen, nehýbte sa! Sme z FBI!“ V tej chvíli už mocný muž tajnej agentúry vedel, že domov sa nevráti, že sa stalo niečo nezvyčajné. Niečo, s čím kdesi v hĺbke duše asi aj rátal, ale považoval to takmer za nemožné. Ale keďže vylúčiť sa to celkom nedalo, jeho bývalí kolegovia predsa len v ňom odhalili jedného z najväčších ruských agentov vo svojich radoch.

Vzorový agent alias doktor Smrť

Robert Philip Hanssen bol nielen jedným z najkvalitnejších agentov FBI, kde pracoval 27 rokov, ale zároveň aj jedným z najlepších špiónov Moskvy. Bol takmer vzorovým modelom dvojitého agenta – pracoval rovnako kvalitne pre obe strany.

V ten upršaný nedeľný podvečer sa už domov nevrátil. Zato pred dverami jeho domu zazvonili o necelú hodinu neskôr tajomní muži v plášťoch, ktorí jeho manželke Bonnie oznámili, že manžel nadchádzajúcu noc neprespí doma.

„Deti boli zdesené a ja som nevedela, čo im mám povedať. Nemala som ani potuchy o tom, čo sa mohlo prihodiť. Veď Bob odišiel len pred chvíľou a vravel, že sa hneď vráti,“ povedala na druhý deň novinárom obliehajúcim ich dom vo Vienne. Až neskôr sa dozvedela, čo vlastne robil otec ich šiestich detí. A aj to, že za svoju pätnásťročnú špionážnu činnosť môže byť odsúdený na trest smrti.

Jeho vyšetrovací spis obsahuje už stovky strán, hoci počas prvého vypočúvania pred federálnym sudcom tento pondelok sa prebrali iba hlavné body obžaloby, ktoré proti nemu vzniesla americká vláda. Pracoval pätnásť rokov pre komunistický Sovietsky zväz, pre úhlavného nepriateľa Ameriky, a potom aj pre nové Rusko. To nie je bežná špionážna aféra. Celý rozsah činnosti, ktorú tento muž chodiaci v čiernom obleku – za čo si od kolegov vyslúžil prezývku Dr. Death (Dr. Smrť) – vykonával, nie je známy. Vie sa však, že pre Moskvu pracoval pod kódovým označením B alebo Ramon Garcia a bývalej KGB a dnešnej FSB odovzdal nielen okolo šesťtisíc strán plných tajných informácií, ale aj dvadsaťpäť počítačových diskiet so supertajným materiálom. A začiatkom tohto týždňa sa objavila správa, že ak ktosi pred rokmi prezradil Rusom, že pod budovou ich washingtonskej ambasády na Wisconsin Avenue zamýšľali Američania vybudovať podzemný tunel, aby sa aj takto dostali k zdrojom ruských informácií, mohol to byť práve Hanssen.

Totožnosť neznáma

Dvojitý špión pracoval v takom utajení, že Rusi až do jeho zatknutia vôbec nepoznali jeho totožnosť. Hanssen sa nikdy nestretol zoči-voči so žiadnym sovietskym či ruským špiónom pracujúcim v Amerike, a dokonca ani so žiadnym sovietskym či ruským diplomatom. A to sa zistilo, že v diplomatickej misii dvetisícosemsto diplomatov bývalého socialistického tábora, ktorí pôsobili iba v New Yorku, kde Hanssen začínal, bola tretina špiónov. Pracoval v absolútnom utajení, ako sa aj na šéfa kontrašpionáže, ktorý mal na starosti sledovanie najmä sovietskych a ruských diplomatov v USA, patrilo. O jeho dvojitej činnosti nemal nikto ani potuchy.

Hanssen sa vyhýbal aj cestovaniu do zahraničia, lebo veľmi dobre vedel, ako sú všetci agenti CIA, FBI a NSA (Národná bezpečnostná agentúra) sledovaní. Naľakal sa vraj iba raz. Bolo to pred necelými ôsmimi rokmi, keď FBI pomáhala odhaliť agenta Aldricha Amesa, ktorý pracoval ako šéf sovietskeho a neskôr ruského oddelenia v CIA, ale tajné informácie odovzdával aj Rusom. Na ich podklade popravili v Moskve desať Rusov pracujúcich pre CIA. Jeho odhalenie vyvolalo v Amerike šok. Málokto chápal, ako mohol Ames pracovať dlhé roky pre Moskvu, a nikto na jeho zradu neprišiel. A to aj napriek tomu, že si v štáte Maryland kúpil prepychový dom, za ktorý zaplatil päťstotisíc dolárov v hotovosti. Okrem toho sa jedného dňa objavil pred jeho domom nový jaguár. U susedov to síce vyvolalo určitú závisť, ale jeho kolegovia sa nad tým nepozastavili. Jaguárom prišiel občas dokonca aj do ústredne CIA v Langley, kde ho pokojne zaparkoval medzi ostatnými bežnými autami, aké si môžu dovoliť agenti žijúci z nie vysokých vládnych platov. Plat Aldricha Amesa bol 75-tisíc dolárov ročne. Rovnako málo zarábal aj Robert Philip Hanssen. Kým však Ames svoje bohatstvo získané od Rusov vystavoval, Hanssen postupoval opačne. Žil so svojou rodinou na úrovni zodpovedajúcej nízkemu platu, hoci od Rusov prevzal šesťstotisíc dolárov v hotovosti, aby mal postupne na zaplatenie štúdia svojich detí na súkromných školách. Ďalších osemstotisíc dolárov mal na konte v Moskve. Z neho mal začať čerpať až na dôchodku.

Je možné, že práve Aldrich Ames, ktorý si odpykáva doživotný trest za mrežami a pred popravou ho zachránil iba súhlas na spoluprácu s vyšetrovateľmi, upozornil Američanov na ďalšieho muža pracujúceho pre Rusov. Americké tajné služby teda sprísnili sebakontrolu. Nie je to však jednoduché, pretože najvyšší šéfovia sú nedotknuteľní. Ukazuje sa však, že kontrola musí byť rovnaká bez ohľadu na postavenie.

Hanssenovi sa záhadným spôsobom podarilo vyhnúť aj klasickej metóde preverovania špiónskych kádrov. Ide o test na detektore lži, ktorý napokon potvrdil podozrenie v prípade Aldricha Amesa. Hanssen bol pri preverovaní ostatných natoľko aktívny, že bol úplne mimo podozrenia. V FBI patril medzi najväčších počítačových expertov a v tomto smere ovládal také veci, o ktorých sa jeho kolegom ani nesnívalo. Pred časom dokonca predviedol svojim zástupcom spôsob, akým možno zistiť, či sa nejaká špionážna služba nedostala do dostupného počítačového systému americkej tajnej služby. Vymyslel celý spôsob vlámania, ktorý vložil do systému, a potom ho dokázal aj odhaliť. Teraz, počas vyšetrovania sa zistilo, že to urobil vlastne pre seba, aby zistil, či niečo podobné nedokáže aj niektorý z jeho podriadených. Na svoje upokojenie sa presvedčil, že nikto z nich tak dobre techniku neovláda, a tak mohol pre Moskvu pracovať ešte aktívnejšie. Centrálu FBI požiadal vraj „pre istotu“ aj o najnovšiu počítačovú technológiu. Bol si takmer istý, že nikto mu na stopu neprišiel. S Rusmi komunikoval nielen cez počítač, ktorý mal doma v suteréne, ale najmä prostredníctvom zakódovaných listov.

Intelektuál medzi špiónmi

Minulý rok zanechal R. Hanssen v istej mŕtvej schránke balíček s tajnými informáciami a kódom na ich rozlúštenie. List aj s kódom sa však dostal do rúk FBI a od tej chvíle bol Hanssen v podozrení. Išlo o neuveriteľnú náhodu. Práve v tomto liste písal, že o „kariére“ dvojitého agenta sníval od dvadsiatich štyroch rokov, keď si prečítal pamäti britského špióna Kima Philbyho s názvom Moja tichá vojna. Ten ako agent britskej Inteligence Service začal už v tridsiatych rokoch spolupracovať so stalinistickým Ruskom a darilo sa mu to až do roku 1963, keď ho odhalili. Zomrel pred dvoma rokmi. Philby nebol bežným agentom a ani motív jeho špionážnej činnosti nebol bežný. Agenti totiž zväčša zradia vlasť pre peniaze, ale Kim Philby koketoval s marxizmom a sníval o socialistickom Anglicku na spôsob Sovietskeho zväzu.

Americkí politici a novinári diskutujú teraz o motíve Hanssenovej zrady. Chcel iba finančnú odmenu, alebo bol vo svojom vnútri ideologickým nepriateľom Ameriky? Hlavný motív jeho činnosti zostáva zatiaľ nejasný. Hanssen bol tuhým katolíkom, členom katolíckeho združenia Opus Dei a Rusov vraj nazýval bezbožníkmi. To tvrdia jeho kolegovia. Či tým zakrýval svoje skutočné presvedčenie, nie je jasné. Často tiež hovoril: Pozrite sa, môj otec bojoval proti červeným, ja idem v jeho šľapajách. Pritom narážka na červených sa týkala Red Squad – Červenej čaty, na čele ktorej bol v Chicagu jeho otec – policajt. Členovia čaty hľadali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch podozrivých ľudí sympatizujúcich s komunizmom.

Pre Hanssena sa teda studená vojna nikdy neskončila. Odhaduje sa, že Rusom odovzdal informácie, ku ktorým sa dostal nielen ako šéf protimoskovskej kontrašpionáže, ale aj ako bezpečnostný agent pracujúci dva roky na ministerstve zahraničných vecí. Moskva tak mohla dostávať správy nielen o metódach, akými Američania poľujú na ruských špiónov, ale aj o špiónoch pôsobiacich v Moskve a pracujúcich proti Rusom. Zatiaľ sa zistilo, že na základe jeho udania popravili v Moskve dvoch agentov. Nie je vylúčené ani to, že práve od neho dostali Rusi správy o možnom obnovení projektu na výstavbu protiraketového systému, o ktorom sa teraz zmieňuje prezident George W. Bush.

Americký psychiater David Charney, ktorý sa už roky snaží pochopiť správanie sa špiónov – zradcov, hovorí: „Ak raz prekročia líniu, niet návratu späť. Sú v pasci. Niet stopercentného úniku. Potom rezignujú a žijú život, pre ktorý sa rozhodli.“

Bývalý šéf divízie špeciálnych operácií FBI James Kallstrom, ktorý poznal Hanssena osobne, sa o ňom vyjadruje neurčito: „Nie som si istý, či išlo o naozajstného génia. Musel predsa vedieť jednu vec, ktorú vieme všetci. A to fakt, že Rusi zaznamenávajú všetky kontakty. Bolo skutočne iba otázkou času, kedy sa jedného dňa FBI dostane aspoň k časti týchto záznamov. Hanssen bol veľmi múdry, bol dokonca medzi nami intelektuálom, ale napokon sa ukázalo, že bol zadubený.“

Posledná odmena

Ako napokon prišli Robertovi Hanssenovi na stopu a prečo ho začali pred vyše štyrmi mesiacmi sledovať, sa všetko zatiaľ nevie. Aj keď totiž zachytili spomínaný balíček s listom o jeho túžbe pracovať pre Moskvu, nevedeli, kto je autorom tejto informácie. Možno išlo naozaj o náhodu, veď hlavným materiálom v balíčku bolo iba autorovo vyznanie, čo Rusi ani nežiadali. Prvá stopa však bola na svete. Trvalo štyri mesiace, než sa Robert Philip Hanssen naozaj prejavil. Iba pred pár dňami si v nedeľu podvečer sadol do svojho Forda Taurus a zamieril do parku Foxstone, aby svojim ruským chlebodarcom odovzdal novú korisť. Nevšimol si, že za ním idú špeciálni agenti tej istej tajnej služby, pre ktorých bol vzorovým špiónom. Jeho zatknutie prebehlo tak neočakávane a rýchlo, že si ani nestačil vyzdvihnúť balíček, v ktorom mal odmenu päťdesiattisíc dolárov. Ak k tomuto balíčku sa však dostali agenti FBI. Ruská spojka ho nechala v mŕtvej schránke o necelú míľu ďalej.

MICHAL HAVRAN

FOTO – TASR/EPA a ARCHÍV