relecký klub a verejná strelnica, na ktorú mnohí chlapci veľmi radi chodia. A ja mám kde trénovať. Napínam luk tak tri razy do týždňa, ostatné dni oddychujem, lebo mentálna príprava je rovnako dôležitá," tvrdí Lyócsa.
Na vozíku je nútený žiť od narodenia, no nebráni mu to v aktívnom športovaní. Sydneyský bronz bol pre neho len odrazovým mostíkom. Pred dvoma rokmi v Poľsku sa stal európskym šampiónom a vlani v Madride po druhý raz majstrom sveta. "Tešil som sa o to väčšmi, že som konečne prestrieľal aj favorizovaného Kórejca, ktorý strieľa akoby nepoznal nervozitu. Asi má nervy zo železa," vravel 41-ročný Lyócsa.
Posledný rok sú šípy vyslané z jeho rúk takmer neomylné. Lukostrelci strieľajú počas súťaže 144 výstrelov, po 36 rán zo vzdialenosti 90, 70, 50 a 30 m. Maximálny počet bodov pri najvyššej desiatke za jeden vystrelený šíp je teda 1440 bodov, Lyócsa sa tohto roku dopracoval k osobnému maximu 1266 bodov. "Nad 1250 bodov dokážu strieľať len tí najlepší, myslím si, že po mojom výsledku sa ma súperi možno už trochu boja," nebráni sa Imrich pozícii favorita.
Od svojej druhej paralympiády očakáva veľa. "Cítim za sebou množstvo ľudí, ktorí mi veria, a nerád by som ich sklamal. Uspokojím sa s akoukoľvek medailou, ale, samozrejme, najradšej by som bral tú zlatú. Bude to však vyrovnané a najmä z toho Kórejca mám trochu strach," dodal Lyócsa.
Lyócsa netajil, že nervozita s približovaním sa súťaží stúpa. Odstrániť ho do prvého výstrelu sa chystal aj návštevou Akropoly. "V Grécku som ešte nikdy nebol, a keďže som milovníkom antiky, tentoraz budem mať veru čo pozerať."
