Výtvarník Daniel Bidelnica (47) pochádza z Nitry. Študoval na VŠVU v Bratislave v oddelení monumentálnej maľby. Od roku 1983 je v slobodnom povolaní. V tvorbe sa venuje okrem voľnej maľby grafike a tapisériám. Za posledných dvadsať rokov mal vyše sto výstav, naposledy vystavoval v Brazílii. Svoju najnovšiu tvorbu predstaví tentoraz na spoločnej expozícii so svojou manželkou. Jeho kolekcia sa bude volať Vtedy, keď sa zastaví čas, manželkina Umelec a dielo. Vernisáž bude v Galérii moderného umenia Danubiana 30. septembra. Foto - Peter Leginský
Mama Daniela Bidelnicu bola profesionálna kuchárka. Varila na základnej škole, do ktorej chodil aj jej syn. Dnes známy slovenský výtvarník bol teda od detstva zvyknutý na výbornú domácu kuchyňu. Miloval najmä dukátové buchtičky a ryžový nákyp. Počas študentských čias v Bratislave si zase rád pochutnával v bývalom Kryštál bare na fazuľovici. A ako je to dnes? Hoci zje všetko a tanier vždy vyprázdni, výtvarné cítenie prenáša aj do gastronómie. A keďže aj jeho manželka je výtvarníčka, servírovanie a vzhľad jedla musia u nich vždy lahodiť aj očiam.
Špagety ako predjedlo
Daniel Bidelnica je nielen výtvarník, ale aj cestovateľ, ktorý si v cudzine všíma pestrosť národných kuchýň. Pizzu objavil už v roku 1976 v Benátkach. Po častejších návštevách Talianska spoznal aj ďalšie talianske jedlá. Prejedol sa tam najmä špagiet. Keď prišiel raz na večeru k profesorovi svojej manželky Márie, ktorá študovala v Ríme, bol už poriadne hladný. "Od obeda som nejedol, tešil som sa na bohatú večeru, ktorá sa však začínala neskôr ako u nás. O desiatej sme si dali prvý aperitív a potom už prišli na stôl tradičné špagety. Nabral som si trikrát, pretože som netušil, že je to iba predjedlo. Ďalšie chody som už nevládal ani ochutnať."
Ako chutí svet
Daniel Bidelnica chodí rád do Thajska. Tamojšia kuchyňa je postavená na zelenine a morských potvorkách s výbornými ingredienciami. Hoci niektoré jedlá poriadne štípu, nespôsobujú v ústach taký oheň ako mexické calapeňos či čili.
V Brazílii, kde bol naposledy, si pochutil na zelenine a exotickom ovocí, ktoré je súčasťou hlavných chodov. Pri oceáne si každé ráno nachytal ryby a v blízkej reštaurácii mu ich potom pripravili s tradičnými prílohami - fazuľou, kukuricou a špeciálnou strúhankou.
Veľmi mu chutili aj mexické raňajky, ktoré tvoria opekané banány s medom, hrozienkami, orechmi a jablkom. S čučoriedkami a poliate jogurtom si nimi niekedy aj doma spríjemňuje začiatok dňa.
Najmä pri návšteve tropických krajín uprednostňuje Daniel Bidelnica ovocie v šupke, ako sú banány. Takáto prevencia proti chorobám sa oplatí. Veď šalát opláchnutý v miestnej vode môže byť príčinou rôznych nepríjemných žalúdočných problémov. Výtvarník neodporúča ani zájsť do pouličnej reštaurácie v Indii. V taverne v Dillí napríklad kolovala ryža. Tú, ktorú priniesli k susednému stolu a hostia ju nedojedli, presunuli ďalším stravníkom.
Grilovanie na streche
V novom byte manželov - výtvarníkov nechýba priestranná terasa pod holým nebom. Okrem zelene, ktorú na nej pestujú, je tam vždy aj záhradný gril, kde si Bidelnicovci pripravujú ryby, kurčatá, zemiaky a zeleninu. Ešte za socializmu sa manželia priatelili a navštevovali s rakúskym výtvarníkom Hundertwasserom. Stravoval sa asketicky, bol vegetarián, hoci si mohol dovoliť chodiť do najlepších reštaurácií. Životný štýl nezmenil ani pod vplyvom úspechu a peňazí.
Daniel Bidelnica hovorí: "Tak, ako je pestrá moja paleta, mal by byť pestrý aj tanier. Veď jedlo je jedným z prvých pôžitkov ľudstva."
