TEXT A FOTO - TASR, ČTK, ČTK/AP, TASR/AP, ILUSTRAČNÉ FOTO ARCHÍV
Existujú aj v USA, kde ich dokonca počas volebnej kampane v roku 1992 presadzoval prezidentský kandidát Bill Clinton. Obľúbené sú aj v Japonsku a ďalších ázijských krajinách.
V Británii o nosení uniforiem na súkromných aj na štátnych školách rozhoduje vedenie školy. Väčšina škôl ich vyžaduje. Povinné nosenie však prichádza často nenápadne a veľkou okľukou. Riaditeľstvo zavedie napríklad najprv len dobrovoľné uniformy v podobe trička s logom, a k tomu sa potom postupne pridávajú ďalšie kusy oblečenia. Jedna londýnska základná škola začala rovnakými taškami, ktoré žiakom zo svojho rozpočtu aj kúpila.
Uniformy sú stále predmetom protichodných názorov, nikdy sa nedá zavďačiť všetkým. Keď chcela v roku 2001 katolícka Škola Svätej trojice v Leamington Spa zaviesť uniformy, začali stovky študentov okamžite štrajkovať. A naopak, keď sa na Šiestej obecnej škole kráľa Edwarda v Totnese rozhodli vlani uniformy zrušiť, protestovali zase rozhorčení rodičia. Odporcovia hovoria o potláčaní individuality, zástancovia o potláčaní ducha komunity a jej súdržnosti.
Argumenty sa krútia stále dokola. Keď sa búriaci rodičia sťažujú, že uniformy sú príliš drahé, prouniformní rodičia argumentujú značkovým oblečením. Britské deti si ho vraj často vymáhajú a je pritom nielen poriadne drahé, ale svojím spôsobom je to tiež uniforma.
Nový prvok do uniformovej vojny vniesla tento rok revízia britských odevných veľkostí. "Dodávatelia uniforiem odhalili šokujúci rozsah detskej obezity vo Walese," napísali začiatkom tohto mesiaca noviny The Western Mail. Podľa jednej z ochodných sietí sa celkove uniformy v celej Británii za posledných 50 rokov výrazne zväčšili.
