Posledné týždne pred prezidentskými voľbami sa režisér Micheal Moore snaží na mítingoch získať priaznivcov s rovnakým zanietením ako samotný Bush. FOTO - TASR/EPA
Takže film, ktorým sa americký režisér Michael Moore rozhodol pripraviť Georgea Busha o prezidentský post, je konečne aj u nás. Tri roky po 11. 9. 2001 v ňom ešte stále môžeme nájsť niečo, čo sme o politike v Spojených štátoch a o americkom prezidentovi nevedeli. Minimálne preto, že nepozeráme americké televízie.
Michael Moore hovorí vo svojom dokumente Fahrenheit 9/11 o prezidentských voľbách v roku 2000, teroristických útokoch na New York, o bojoch v Afganistane a Iraku. Používa pritom zdroje televíznych i filmových archívov a výpovede niekoľkých ľudí, ktorí jeho teórie potvrdzujú. Medzitým sa niekoľkokrát zjaví pred kamerou sám - oslovuje politikov priamo na ulici a snaží sa ich zaskočiť. To všetko spája komentárom a podfarbuje hudbou, raz lyrickou, raz grotesknou, podľa toho, či sa film práve podobá na frašku, absurdnú komédiu alebo na drámu, napísanú z fragmentov zo života v USA.
Niektorí senátori upozorňujú na manipuláciu pri prezidentských voľbách v štáte Florida, ale väčšina kolegov ich cynicky odbije. Rodina bin Ládina vždy ochotne investovala miliardy dolárov do zbrojárenských firiem, kde v správnych radách figurovali Bushovci. Prezident trávi väčšinu času na ranči v Texase, lebo prácu vybavuje telefonátmi, svoje strategické plány prezrádza novinárom pri hraní golfu. Americkí vojaci si v Iraku uvedomili, že vojna je ťažšia ako videohra a v tanku si púšťajú cédečka s rytmickou hudbou. Úrady verbujú mladých nezamestnaných do armády a lákajú ich argumentom, že precestujú svet. Ukážková patriotka radikálne zmení názor na vojnu, hneď, ako v nej zomrie jej vlastný syn.
Zostávajú otázniky
Moore rozpráva nesporne zaujímavo. Problém nastáva tam, kde nemáte vlastné informácie a to, čo počujete vo filme, nemáte s čím porovnať. Útržky z televíznych spravodajstiev (tvoria výraznú väčšinu filmu) po sebe nastrihal vo veľmi rýchlom tempe a len veľmi ťažko sa dá posúdiť, či existujú aj iné, ktoré by ich mohli vyvrátiť. To isté platí o faktoch, ktoré uvádza vo svojom komentári. Naozaj sa kauza amerických volieb uzavrela s tým, že pri prepočítaní hlasov na Floride nastal podvod? Sú muži, s ktorými si obaja Bushovia tak často podávali ruky, naozaj príslušníci rodiny bin Ladina? Tvoria nezamestnaní a chudobní chlapci čiernej pleti výraznú väčšinu vojakov americkej armády?
Rovnako ľahko sa dá spochybniť slávny Bushov odkaz, o ktorom Michael Moore tak rád rozpráva. Bush síce na jednom zábere povie: "Nájdi si radšej poriadnu robotu!", ale nech nám režisér skúsi dokázať, že to povedal naozaj jemu. V tom zábere ho totiž široko-ďaleko nevidno, len počuť. A takých miest, kde mohol byť k obrazu pridaný zvuk pochádzajúci z úplne iných záberov, je veru viac.
Moore sa evidentne nekontroloval a bláznivo sa rútil za svojím cieľom. Ak však argumenty takéhoto typu presviedčajú amerického voliča, o čom sa chce potom ešte s nami baviť?
Iróniu nahradila vulgárnosť
Vo svojom predchádzajúcom filme Bowling for Columbine (vysmieval sa v ňom z americkej posadnutosti vlastniť zbrane a prehnanému pocitu ohrozenia) nás Moore zabával drzosťou, s ktorou chodil za ľuďmi. Mal na nich nápadité otázky a očividne im nimi spôsoboval problémy. V jeho humore bola jemná irónia a autenticitu záberov (obrazu i zvuku) dokazovala jeho prítomnosť pred kamerou.
Vo Fahrenheitovi vidno Michaela Moora oveľa menej, viac ako na svoje investigatívne návštevy sa spoľahol na sieť informátorov a analytikov, viac necháva rozprávať zjavných odporcov Busha ako jeho zástancov. V jeho komentári chýba nadhľad, iróniu nahradila vulgárnosť, zjednodušenosť a príliš familiárne výrazy typu držať hubu a podobne.
V novom Moorovi toho nie je veľa, čo by si zaslúžilo Zlatú palmu z Cannes. Medzi výnimky patrí záznam z jednej základnej školy na Floride - Bush tom práve počúva detské básničky, keď mu ktosi do ucha oznámi, že Ameriku napadli nepriatelia. Jeho reakcia určite stojí za to.
Ak bol teda tento záber naozaj nakrútený v čase, keď v New Yorku horeli mrakodrapy.
