.
Doom nebol prvou 3D akčnou hrou, ale vo svojom žánri znamenal revolúciu, ktorá z neho spravila prakticky ten najobľúbenejší. Zároveň bol jednou z hier, ktorá odštartovala raketové tempo technologického boomu počítačovej zábavy. Tá dnes jeho vizuálnu kvalitu preskočila o sveteľné roky, ale nič to, samozrejme, nemôže zmenšiť význam štyroch magických písmen - d, o, o, m.
Dnes sa 3D "strieľačky" pýšia rozličnými vychytávkami. Realistickými zbraňami, používaním dopravných prostriedkov, špičkovou umelou inteligenciou, automatickými spolubojovníkmi alebo nutnosťou používania tichého postupu a plazenia. Nič z toho Doom nikdy neobsahoval a ani nechcel obsahovať. Doom bol o frenetickom boji osamoteného super vojaka s hromadami príšer priamo z pekla. Na každom kroku číhal iba ďalší nepriateľ, ďalší bleskový súboj, adrenalínom nabité víťazstvo alebo chladná smrť. Iba o tom bol Doom a bol v tom nedostižná špička. Takže hoci jeho druhé pokračovanie, ktoré rýchlo nasledovalo, neobsahovalo prakticky nič výrazne nové (okrem neopakovateľnej dvojhlavňovej brokovnice), stále slávilo obrovský úspech. Autori z magického ID Software na svoje dieťa potom na dosť dlhý čas zabudli. Keď sa však začalo črtať tretie pokračovanie, netajili sa tým, že chcú vytvoriť hru, ktorá zachová "duch" klasického Doomu. Že teda pôjde viac menej o remake. Z postupne uvoľňovaných obrázkov a video materiálov sa navyše ukázalo, že ID Soft. chce aj tentoraz ukázať konkurencií, kto je technologický líder. Ďalším prísľubom bolo prenesenie poctivého hororu na obrazovky počítačov. Že všetky tieto sľuby vyplnia prakticky doslova, však asi nečakal nikto.
Doom 3 je teda konečne tu a je naozaj taký ako bolo sľúbené. V prvom rade poriadne temný so silným citom pre realistické vtiahnutie hráča do diania na obrazovke. Zvlášť v prípade, ak máte dostatočne silné nervy na to, aby ste ho nehrali počas denného svetla, ale naopak v tme, najlepšie úplne osamote. Potom sa z neho stáva "zábava", ktorú dokážu bez prestávok konzumovať len poriadne silné nátury. Ak sa niečo autorom naozaj podarilo, tak vyvolať hororový pocit bezmocnosti, strachu a úzkosti. Dej sa totiž odohráva prevažne v klaustrofobických priestoroch ľudskej základne na Marse. Vedci sa tu pustili do príliš odvážnych experimentov s objavenými artefaktmi a základňu tak zaplavili démonické pekelné potvory. Zároveň sa veľká časť osadenstva premenila na zombíkov bažiacich po krvi. Systémy základne zlyhávajú, všade je len núdzové alebo žiadne osvetlenie a v každom tmavom kúte číha odporný nepriateľ. V strede tohto všetkého sa vy ako hlavný hrdina snažíte prežiť a zároveň zabrániť invázií pekelných síl na Zem. Vybavený najskôr len slabou pištoľou a spásonosnou baterkou sa máte postaviť nočnej more, pri ktorej sa potia aj sebatrýzniaci absolventi najtvrdších bobríkov odvahy.
Nepriatelia nie sú iba šikovne rozostavení a schopní prepadnúť vás kedykoľvek s pekelným škrekotom zo zálohy. Sú hlavne brilantne vymodelovaní a rozanimovaní v tom najhororovejšom zmysle slova. Lietajúce ohnivé lebky, hlavy s pavúčimi nohami, zombíci všetkých druhov, zmutovaní vojaci či viaceré "klasiky" z predošlých dielov ako Imp, Cacodemon alebo Hellknight. Nevrhajú sa na vás v takom množstve ako v prvom a druhom diele, ale v stiesnených chodbách vedia byť nepríjemní aj v menšom počte. Najmä, ak útočia naraz z viacerých smerov.
Ako sme povedali, pocit reality sa stal doslova modlou tvorcov hry.
Nielen že samo prostredie a boje pôsobia až nepríjemne reálne, ale navyše, pomocou príručného počítača (PDA) dostanete možnosť čítať obsah takýchto PDA patriacich väčšinou mŕtvym obyvateľom základne. Buď vo forme e-mailov alebo hlasových poznámok. Tie sú okrem pár vtipov a spamov plné depresie a popisu podozrivých udalostí, ktoré predchádzali katastrofe na základni. Keď teda nájdete rozpáranú mŕtvolu vedca a pri nej PDA s e-mailami od rodiny na Zemi, nebude vám všetko úplne jedno. Zo začiatku však pocit maximálnej reality rušia niektoré nešťastné nelogickosti. Vojak budúcnosti nemá k dispozícií nijaké nočné videnie a nedokáže zároveň strieľať a používať baterku. Snahou autorov však bolo vytvoriť pocit totálneho strachu a tieto prvky by tomu asi nepomohli.
Zbrane sú logicky tiež viac menej prebrané z pôvodného Dooma. Holé päste, pištoľ, brokovnicu, rotačný guľomet, plazmatickú pušku, motorovú pílu a BFG dopĺňajú granáty, samopal a super silná Soul Cube, ktorá sa nabíja dušami zabitých nepriateľov. Zbrane nemajú žiadne sekundárne módy alebo špeciálne použitia, čo je trocha škoda, ale zapadá to do konceptu hry "zo starej školy".
Väčšie a opodstatnenejšie sťažnosti by však mohli smerovať doslova k anti-inovačnému prístupu autorov k hrateľnosti a dizajnu. Celú hru sa pohybujete v stále v rovnakom prostredí (okrem návštevy kreatívne stvárneného pekla) a čakajú vás často sa opakujúce triky určené na poriadne zľaknutie sa. Bude vás
síce trhať stále, ale často už dopredu budete vedieť, odkiaľ asi niečo vyskočí. Okrem zaujímavého používania menu statických počítačov a samotného PDA na vás nečakajú žiadne originálne prvky. Herný zážitok je tak síce úžasne intenzívny a núti hrať stále ďalej. Ale myšlienka na to, že Doom 3 mal predsa len byť revolučnejší, vás neopustí počas celej hry. Lineárny postup vpred, keď likvidujete stále rovnakým spôsobom
v rovnakých interiéroch rovnakých nepriateľov jednoducho nie je dosť. Opätovné hranie - tak ako u pravých herných klasík - tak prakticky neprichádza do úvahy. Jedine, ak by ste si hru chceli vychutnať s plynulejšou, detailnejšou a všeobecne krajšou grafikou po kúpe nového kúsku hardvéru.
Hardvérové nároky gigantických rozmerov sú totiž ďalším poznávacím znamením Doom 3. Lepšiu grafiku dnes síce nenájdete. Ale zároveň iba ťažko nájdete a ešte ťažšie zaplatíte konfiguráciu počítača, ktorá všetko rozhýbe v najväčších detailoch a vysokom rozlíšení. Ak sa však viac či menej uskromníte, rozbehnete Doom 3 vo viac ako slušnej grafike aj na obstarožnejších grafických kartách (napr. výkonnejšie GeForce 4) a rok starom procesore. Doom 3 tak nemusí byť takým povinným dôvodom na upgrade počítača ako bolo proklamované. Samotnú umeleckú stránku grafiky potom síce už po vydaní takého Far Cry nemôžeme označiť za revolučnú, ale určite sa jej hodí prívlastok úchvatná. Poničený interiér základne plný krvavých škvŕn a zohavených tiel zo všetkého najviac pripomína kulisy filmového Votrelca. Za animácie príšer a tiež ich samotný výzor by sa nemusel hanbiť žiadny autor filmového hororu. Každý nepriateľ má svojskú taktiku útokov, ktorú zrkadlí už samotný pohyb každej končatiny (ak nejakú má). Ich vizuálnej podobe môže konkurovať iba ich vlastné ozvučenie spojené so zvukmi prostredia do dokonalej audio kulisy. Pekelné výkriky, depresívny šepot, vŕzganie strojov či sykot prasknutej trubky spoločne vytvárajú dokonale mrazivú náladu bezútešnej situácie. S hudbou je to už troška menej hviezdne. V podstate budete počuť iba jednu konzistentnú skladbu v úvodnom menu. Inak sa hudba snaží iba sekundovať zvukovej kulise v podobe takmer prehliadnuteľného podmazu zloženého iba z náznakov nejakej diabolskej melódie.
Doom 3 sa však aj tak určite stane hitom. Veď o tom už teraz vypovedá vysoká predajnosť. Pre každého, komu nie je z duše odporná hororová atmosféra, je jedinečne strhujúcim zážitkom. Väčšie či menšie chybičky mu hráči veľkoryso prepáčia. Veď ide o pokračovanie skutočnej legendy a navyše veľmi chytľavé. Herná komunita už teraz na internete poskytuje viacero vylepšení najmä v obmedzenej hre viacerých hráčov. Vďaka výbornému editoru úrovní sa čoskoro dočkáme záplavy ďalších prídavkov úplne zadarmo a to je práve tá skutočnosť, ktorá z hry robí kultovú záležitosť.
n
michal.gardian@sme.sk
