BRATISLAVA - Kým v minulom roku mohla slovenská ekonomika za svoj rast vďačiť takmer výlučne silnému exportu, v tomto roku sa karta obrátila a k slovu sa prekvapivo skoro dostal aj domáci dopyt - najmä spotreba domácností. Tá aj napriek novoročnému zdražovaniu energií a očakávanému zníženiu životnej úrovne začala už od začiatku roka výrazne rásť. Tento trend pokračoval aj v druhom štvrťroku.
Výkonnosť ekonomiky sa v mesiacoch apríl-jún zvýšila o 5,4 percenta a ťahalo ju predovšetkým domáce prostredie - domácnosti, verejné inštitúcie a firmy. Export tentoraz stačil akurát na to, aby dokázal vykryť výrazné zvýšenie dovozu. "Existuje významný dopyt po investičných celkoch, čo vyvolalo výrazné zrýchlenie rastu dovozu. Pokračujúce hviezdne výkony exportérov však zabránili tomu, aby celková obchodná bilancia skončila hlboko v mínuse," myslí si hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Výrazné dovozy súvisiace s investíciami analytici nepovažujú za problém - naopak, vítajú ich. Aj vďaka nim sa podarilo rozohnať vlaňajšie obavy, keď sa investičná aktivita na Slovensku nevedela dostať z útlmu. "Investície v druhom štvrťroku pridali veľmi dobrých 3,5 percenta. V najväčšej miere sa investovalo do strojov a zariadení, v menšej do stavieb. Pomerne výrazne rástli aj zásoby, ktoré sa však v nasledujúcich obdobiach premietnu späť do kapitálu," hodnotí analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Podľa Tótha z ING sa dá jednoznačne povedať, že vysokému rastu hospodárstva môžeme vďačiť rozpočtovej politike vlády a vstupu do Európskej únie. "Rozpočtová politika tento rok pôsobí prorastovo, výrazný rastový potenciál pre súkromný sektor zabezpečilo aj rozšírenie únie. Tieto dva faktory môžu tento rok pridať k celkovému ekonomickému rast až 1,5 percentuálneho bodu," tvrdí ekonóm.
Prečo sú stále prekvapení?
Nikto z ekonomických analytikov neočakával, že Slovenská ekonomika bude aj v druhom štvrťroku pokračovať vo výraznom raste, ktorého tempo ekonómov prekvapilo už v prvom kvartáli.
"Do výpočtu celkového výkonu ekonomiky vstupuje veľmi veľa faktorov a predpoklady jednotlivých ekonómov sa môžu výrazne líšiť," osvetľuje vznik ekonomických odhadov analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Ako podotýka, slovenské hospodárstvo prešlo v poslednom období výraznými zmenami a ešte sa tak nezastabilizovalo, aby sa dali robiť spoľahlivejšie odhady budúceho vývoja. "Napríklad spotreba domácností sa v súčasnosti odhaduje mimoriadne ťažko," hovorí. Práve spotreba domácností príjemne prekvapila už v prvom štvrťroku, keď sa všeobecne očakávalo, že zdražovanie energií ešte zníži životnú úroveň, napokon sa kúpyschopnosť občanov zvýšila.
Analytik Komerční banky Daniel Kozel poukazuje aj na výrazný štatistický rozdiel. Je to veličina, ktorá do štruktúry hrubého domáceho produktu vstupuje ako suma všetkých chýb, čo sa počas výpočtu HDP môžu vyskytnúť. "Predpovedať rast ekonomiky nie je ľahké, keď štatistické chyby môžu zvýšiť rast o viac ako celý percentuálny bod," tvrdí. Keby v druhom štvrťroku nebolo pomerne výrazného štatistického rozdielu, hospodárstvo by vykázalo rast len o 4,2 percenta.
(ij)
